exad.me

piatok 24. júna 2011

Technika do záhrady - kosačky


Pri úprave záhradky sa bez technických pomôcok nezaobídeme. Najmä údržba trávnika si vyžaduje pravidelnú starostlivosť. Ak sa pri výbere kosačky budeme rozhodovať príliš unáhlene, nemusí sa nám to oplatiť. Kúpu malej záhradnej techniky si musíme vopred dôkladne premyslieť.

Na udržiavanie zelene v záhrade potrebujeme kosačky, vyžínače či motorové kosy. Dážď a slniečko má na rast trávy a všetkého zeleného veľmi priaznivý vplyv a bez pravidelnej údržby sa nám môže stať, že nás zeleň obrastie ako v rozprávke o Šípkovej Ruženke.

Elektrické alebo benzínové

Na trhu sa nachádza pomerne bohatá ponuka kosačiek, čo sa týka kvality sortimentu i značiek. Treba si však vedieť správne vybrať. Pri rozhodovaní sa riadime viacerými kritériami. Závisí od nás, čo pokladáme za dôležité.

Úspora peňazí 

Kúpa kosačky neznamená lacnú záležitosť. Pri menej kvalitnom výrobku môžeme značne ušetriť, dokonca 20 až 30 % z ceny značkových strojov, no musíme počítať s dôsledkami. Prejaví sa to predovšetkým na dĺžke životnosti stroja. Po relatívne krátkom čase si zrejme budeme musieť kúpiť nový. Keď sa hneď rozhodneme pre kvalitnejší výrobok, ďalšiu investíciu môžeme ušetriť.

Pohodlie 

Kvalitnejšie modely (to znamená drahšie) majú vo všeobecnosti v porovnaní s lacnejšími a jednoduchšími niekoľko ďalších výhod. Napríklad centrálne nastavenie výšky kosenia pre všetky kolieska jedným pohybom; možnosť nastaviť rukoväť podľa výšky a potreby konkrétnej osoby, ktorá kosačku obsluhuje; elektrický štartér - kosačku naštartujeme stlačením jediného gombíka; samostatný pojazd - stroj nemusíme do svahu tlačiť, stačí ho iba usmerňovať.

Viacero účelov

Niektoré modely sa dajú použiť okrem kosenia aj na vyhadzovanie trávy (za kosačku alebo do strany) alebo majú možnosť kosiť do zberného koša a na jeseň ich môžeme použiť na vysávanie lístia z trávnika. Existuje i tretia funkcia, a to je mulčovanie. Namiesto zbierania trávy do koša a následného vyhadzovania do kontajnerov, stroj trávu rozdrví na malé čiastočky, ktoré padnú naspäť do trávnika a plnia funkciu prírodného hnojiva.

Záruka kvality a ekológia

Predpísaná záruka na každý výrobok je minimálne dva roky. Niektoré značky však idú nad rámec povinných lehôt a dávajú na slovenské pomery vysokú záruku na určité časti svojich výrobkov, napríklad aj viac ako 10 rokov. Pri kúpe stroja sa väčšinou rozhodujeme medzi kvalitou a cenou. Životné prostredie zostáva trochu bokom. No ak nám nie je ľahostajná jeho ochrana, opäť tu zohráva veľkú úlohu fakt, že kvalitný výrobok vydrží viac, netreba ho často meniť, čo v konečnom dôsledku šetrí prírodu. Kvalitnejšie stroje majú i kvalitnejšie motory, a preto sú emisie zo spaľovania na nižšej úrovni, prípadne mávajú aj katalyzátor.

Použitie stroja

Ďalším veľmi dôležitým aspektom pri výbere je funkcia stroja, t. j. účel, na ktorý ho chceme používať. Každá záhrada je iná, pokiaľ ide o veľkosť, ale aj tvar terénu, t. j. či potrebujeme kosiť rovinu alebo svah. Tieto atribúty rozhodujú pri výbere motora kosačky. Ak je záhrada rovná alebo iba s miernym sklonom (maximálne do 20°), môžeme ju kosiť kosačkou so štvortaktným motorom. Vo väčšom svahu je lepšie použiť dvojtaktný motor (zmes oleja a benzínu pri kosení na šikmých plochách motor lepšie premaže). Okrem značky kosačky a motora treba brať do úvahy veľkosť plochy, ktorú chceme kosiť. Na menšie pozemky stačí elektrická kosačka s menším výkonom a šírkou záberu, ale ak máme veľkú záhradu, treba si zvoliť väčší záber i výkon motora. Snažíme sa, aby mal motor pri práci určitú výkonovú rezervu a nešiel úplne na hranici svojich možností.

Údržba a servis 

Vo všeobecnosti platí, že čím kvalitnejšia je kosačka, tým menej starostí máme s jej údržbou. So strojom treba zaobchádzať opatrne a pri práci dodržiavať postup podľa návodu. Keď je kosačka v zábehu, spravidla po piatich hodinách treba vymeniť olej. Po zabehnutí stačí raz za sezónu alebo po 25 až 50 hodinách (závisí to od druhu motora). To, samozrejme, platí len pre štvortaktné motory, ktoré majú olejovú vaňu. Pred sezónou prekontrolujeme čistotu a neporušenosť vzduchového filtra. Ak je poškodený alebo starý, treba ho ihneď vymeniť. Ostrosť rezného noža je nutné kontrolovať počas celej sezóny a priebežne ho ostriť. Väčšina majiteľov mení sviečku až vtedy, keď už motor nechce naskočiť. No mala by sa meniť každý rok.

Vyžínače, motorové kosy a krovinorezy 

Motorové kosačky v podstate nepotrebujú osobitnú údržbu, no krovinorezy a motorové kosy majú zväčša dvojtaktné motory, a preto do benzínu musíme pridávať kvalitný olej, špeciálne určený pre takéto motory. Svetové značky vyrábajú minerálne oleje, ktoré sa miešajú v menšom pomere, a tým čiastočne chránia životné prostredie, pričom nekarbonizujú priestor valca. To, že sa do krovinorezov zväčša montujú dvojtaktné motory, nie je náhoda. Dvojtakt nemá olejovú vaňu, je teda ľahší a nezáleží na tom, v akej polohe motor pracuje, pretože je stále mazaný olejom, ktorý sa nachádza v benzíne.

Šetrenie peňazí 

Kvalitná motorová kosa či krovinorez neraz stoja i dvakrát toľko ako kosačka. Pri menej kvalitnom výrobku môžeme ušetriť, aspoň spočiatku to tak vyzerá... No keď príde rad na náhradné dielce, pri lacných "značkách" sa buď veľa nachodíme, kým ich zoženieme, alebo stroj putuje na smetisko, pretože je "jednorazový".

Komfort pri práci 

Závisí od viacerých kritérií.
Hmotnosť stroja. Ak máme prácu robiť dlhšie, nie je nám celkom jedno, koľko kilogramov musíme držať v rukách. Hlučnosť. Tu zvlášť platí zásada, že zdravie sa nedá kúpiť, preto radšej investujme zopár korún do chrániča sluchu, aj keď kvalitnejšie značky krovinorezov sú relatívne tichšie v porovnaní s ostatnými. Vibrácie. Pri kvalitných strojoch býva samozrejmosťou antivibračný systém.

Viacúčelovosť 

S adaptérom môžeme vykonávať viacero rôznych prác: kosiť trávu ako s vyžíňačom (rezná hlava so silónom), kosiť vysokú burinu (potrebujeme oceľový kotúč v tvare dvoj-, troj- či štvorzubu), lúčne sená (používame osemzub), orezávať krovie a koreňové výhonky zo stromov (stačí trojzub), zrezávať stromčeky do priemeru 8 cm, napríklad pri prebierke v lesnej škôlke (používame cirkulárové kotúče so špicatými dlátovými zubami). Niektoré modely majú deliteľný hriadeľ (kvôli lepšiemu transportu v osobnom aute), na ktorý sa dajú namontovať rôzne adaptéry, napríklad vyvetvovacia píla (na vyššie položené konáre), orezávač trávnika, pôdny kultivátor, nožnice na živý plot, valcový čistič...

Zásady na údržbu 

So strojom treba zaobchádzať opatrne a pri práci zásadne dodržiavať pravidlá a postupy podľa návodu od výrobcu. Ak je ešte v zábehu, nesmieme ho preťažovať. Nezabúdajme aj na to, že motor je dvojtaktný a do paliva treba pridávať olej. Pred sezónou treba prekontrolovať čistotu a neporušenosť vzduchového a palivového filtra. Ak používame na trávu žaciu hlavu, veľmi často dochádza k opotrebovaniu, t. j. zodratiu silóna. Pred kosením ho treba vymeniť. Ostrosť rezného noža pravidelne kontrolujeme počas celej sezóny a priebežne ho ostríme. Ak je prasknutý alebo inak závažne poškodený, musíme ho ihneď vymeniť. Sviečku treba tiež meniť, najlepšie každý rok. V spodnej časti stroja sa nachádza skrutkovicová prevodovka, ktorú musíme podľa potreby mazať (špeciálnym tukom), inak by sa mohla vážne poškodiť.

Ak sa pri výbere budeme riadiť všetkými spomínanými zásadami, určite sa nám nestane, že po jednom či dvoch rokoch používania stroja zistíme, že sme niekomu "naleteli" alebo, že sme boli príliš skúpi a v konečnom dôsledku nás to stojí oveľa viac peňazí.

štvrtok 23. júna 2011

Designové osvetlenie


Bez svetla by bol náš život nemožný. Svetlo má nesmiernu moc pôsobiť na našu psychiku, ovplyvňuje naše zmysly, vnímanie, náladu, aktivitu, zvyšuje energiu a vytrvalosť, vďaka nemu môžeme vidieť všetko okolo seba. Už dávno sa nemusíme spoliehať len na lúče slnka, jediným pohybom vieme rozjasniť aj tú najtmavšiu noc.

Je prekvapujúce, akú moc má pri narábaní s priestorom, akú atmosféru a koľko neuveriteľných scén vie vhodne zvolené svetlo vyčariť.

Lustre v centre

Vývod na stropné svetlo uprostred miestnosti je vo väčšine našich príbytkov pravidlom. Tradičný, centrálne umiestnený luster síce rýchlo celý priestor osvetlí, no vnímanie takéhoto svetla nemusí vytvárať pocit pohody. A tá je pri plánovaní osvetlenia prvoradá. Hoci má tradícia hlboké korene, nenechávajte lustre v žiadnom prípade osamotené. Veď pri každej konkrétnej činnosti potrebujete niečo dobre vidieť, niečo ukázať a niečo ukryť v tieni.

Svetlo a priestor

Okrem rýdzo praktického poslania - zviditeľniť, má svetlo v interiéri nezastupiteľnú vlastnosť - modelovať. Intenzita, tón, farba, súhra svetla a tieňa, princíp odrazu, lesk a zrkadlenie môžu priestor obohatiť, pridávajú mu hĺbku a štruktúru. Vhodným umiestnením svetla a nasmerovaním pozornosti na zvláštne objekty a detaily sa dá aj „zneviditeľniť" to, čo za pohľad nestojí. Platí, že čím viac svetelných zdrojov použijete, tým lepšie vizuálne efekty môžete vytvoriť a prekvapiť novými vnemami a príjemnými pocitmi. Pri vytváraní svetelných scén budete musieť v interiéri použiť viac druhov centrálneho aj doplnkového osvetlenia, preto vyberajte (s citom pre mieru, aj v tomto prípade všetkého priveľa škodí) z jednej série. Nemiešajte rôzne štýly, ktoré spolu neharmonizujú.

Stojaca lampa namiesto lustra

Súčasné moderné spoločenské priestory sú takpovediac multifunkčné. Sú miestom, na prácu, čítanie či sledovanie televízie, miestom na prijímanie hostí, relax. Veľmi často býva obývačka spojená s kuchyňou a jedálňou. V takomto prípade sa určite zaobídete bez centrálneho osvetlenia, ktoré vnímanie celého priestoru skresľuje. Okrem toho, stropné svietidlo uprostred stropu je veľmi nepraktické.

 Napríklad preto, že väčšina jedálenských stolov alebo sedenie s konferenčným stolíkom sú umiestnené excentricky. A nemusia mať navždy svoje „pevné" miesto. Pri prestavovaní interiéru, keď sa mení poloha zariadenia, môže elektrický kábel vedúci od výstupu na novú pozíciu spôsobiť zbytočné ťažkosti. Jednoduchým riešením, ako sa vyhnúť takémuto problému, je kombinácia stojacej lampy, nástenných svietidiel a príručných stolových lámp.

Svetelné scény

Keď máte vyriešenú dispozíciu, ujasnené funkčné a priestorové vzťahy, pri vytvorení „svetelného plánu" vám pomôže jednoduchý náčrt izby s rozmiestnením nábytku. Označíte si v ňom miesta, kde bezpodmienečne potrebujete hlavné osvetlenie a kde chcete zvýrazniť zariadenie či zaujímavé detaily doplnkovým osvetlením. Pri výbere podlahovej lampy si najprv ujasnite, na aký účel bude použitá. Keď bude slúžiť ako hlavný zdroj svetla, pripravte jej strategické miesto. Existuje množstvo moderných stojanových lámp na priame, alebo nepriame (svietia na strop alebo stenu,od ktorých sa svetlo odráža) dostatočne jasné či tlmené osvetlenie. Výhodou je, ak sa dajú svetelné toky rôzne kombinovať, smerovať a keď môžete regulovať intenzitu svetla (stmievať).

Tak ako všetko, aj výber svietidiel podlieha štýlu zariadenia domácnosti. Napríklad, do interiéru s dreveným rustikálnym nábytkom sa nehodí futuristicky stvárnená lampa. To, čo je práve „in" určujú často sa meniace módne trendy. Jeden rok sú moderné farebné plastové cylindre, druhý rok je v móde fialové plisé, inokedy tienidlá zo sklenených perličiek... Dizajnové svietidlá toto neriešia, prekonávajú všetky módne výstrelky. Sú stálicami, ktoré sa dedia z generácie na generáciu. Sú dokonale technicky a funkčne vymyslené a už niekoľko desaťročí reprezentujú svojich tvorcov. Sú krásne v noci aj cez deň.

Sedačky: Dizajn „ruka v ruke“ s kvalitou


Sedacie súpravy tvoria centrum komunikácie v obývacích izbách, často sú dominantným prvkom v tejto časti domu, bytu. Žiaden div, že sa ich vzhľadu venuje veľká pozornosť. Avšak pozor, „pekná optika“ nesmie byť jediným kritériom ich výberu. 

Dizajn je všeobecne neodmysliteľnou súčasťou života každého z nás. Akékoľvek predmety, s ktorými sa denne stretávame, niekto navrhol a dal im určitú tvár. Počas dňa najviac vnímame výrobky určené na použitie v interiéroch, pretože tam sa väčšina zdržiava. Sú to kancelárie, zasadačky, domy, byty…


Dizajn 

Tieto výrobky by nebolo možné vyrobiť iba po stránke technickej, bez účasti dizajnéra, pretože predmet by bol nezaujímavý, neestetický a predával by sa s problémami. Predmet musí byť niečím zaujímavý, prekvapujúci, krásny, jednoduchý, musí vyvolávať hrdosť alebo údiv. Pokiaľ dokáže vyvolávať takéto reakcie a súčasne plniť funkciu, pre ktorú bol vytvorený, je navrhnutý dobre. Dizajn má nezastupiteľné miesto pri tvorbe a predaji produktu. Ľudia si pri kúpe tovaru všímajú jeho úžitkové hodnoty a technické parametre, ale nekúpia si nič, čo je technicky dokonalé a vyzerá zle.

Pokiaľ sa ten ktorý produkt po kúpe nachádza v každodennom kontakte s majiteľom, musí lahodiť jeho predstavám o dokonalom výrobku. Pre nábytok v domácnosti a sedacie súpravy to platí možno ešte viac, pretože práve tieto predmety s nami prichádzajú denne do kontaktu a využívame ich na oddych a relax. Sú umiestnené v priestore, ktorý zosobňuje individualitu človeka, vyjadruje jeho povahu, myslenie, štýl a životný postoj. Musia preto „zosobňovať” konkrétny dizajn a, samozrejme, konkrétne technické parametre.
Dizajn je pri oslovení zákazníka na prvom mieste. Motivuje spotrebiteľa k získavaniu ďalších informácií o tovare, ktoré majú pri kúpe rozhodujúci význam.

V minulosti sa s dizajnom spájala exkluzivita a nedostupnosť pre obyčajných ľudí. Dizajnové produkty sú dnes masám prístupné. Na prvý pohľad sa vkus spotrebiteľov od 60. rokov veľmi nezmenil. Vtedy vo veľkom nastúpili plasty, dizajn sa spájal s módou, s kultom mladých, s hudbou, literatúrou a filmom. Za každým dobrým produktom stojí jeho funkcia, technologické parametre a ideologické pozadie. Ak naši predkovia trvali najmä na ornamente, ktorý skrášľoval predmety, ktoré používali, 21. storočie si dáva záležať na originálnosti tvaru, materiálu, farby, vynikajúcej kvalite a maximálnej funkčnosti.

Rozmanitosť 

Pri výrobe sedacích súprav sa dnes používa veľké množstvo rôznych materiálov, v rôznom prevedení, v rozdielnej hrúbke, kvalite, farbe a určenia. Základnými prvkami pri tvorbe sedacích súprav sú textílie a koža. Textil je v interiérovom prostredí nezastupiteľný. Je vláčny, teplý, izolujúci, príjemný na dotyk. Má vláknitú štruktúru, pri syntetických vláknach je kompaktný. Dôležitou vlastnosťou textilu z hľadiska dizajnu je typ vlákna a priadze, použitá väzba plošnej textílie, farebnosť, dezén, ktorý predstavuje farebné a technologické zosúladenie parametrov textílie. Na prostredie pôsobí intímne, ľudsky a živo.

Koža je historický materiál používaný odjakživa. Je pevná, mäkká, tvarovateľná, teplá, trvanlivá, príjemná na dotyk a v závislosti od použitia odolná. V interiéroch sa používa najčastejšie ako poťah sedacích súprav, kresiel, stoličiek, ale aj ako poťah rámov postelí, v závislosti od úžitkových parametrov produktu. Kombinuje sa s drevom, kovom, textilom

Povrch kože môže byť hladký, drsný, lesklý a matný.

Veľkú pozornosť pri kúpe sedacej súpravy venujú ľudia farbe materiálu z akého je sedačka zhotovená. Je to pochopiteľné, pretože každý chce, aby sedacia zostava farebne „zapadla” do interiréru.


Kvalita

Dizajn nesmie byť jediným kritériom pri výbere novej sedacej súpravy. Pohovky a kreslá si treba pred kúpou dôkladne vyskúšať. Kto sa spoľahne len na oči, veľmi rýchlo môže pocítiť, že si vybral zle – väčšinou v krížoch.

Skutočná kvalita čalúneného nábytku sa prejaví až po rokoch. Keď ani po dlhšej dobe nie je perovanie „presedené“, keď nastaviteľné opierky rúk alebo hlavy stále poskytujú komfort pri sedení a poťah nemá žiadne väčšie znaky opotrebovania, dobre sa čistí, až vtedy môžeme tvrdiť, že sedacia súprava je naozaj kvalitná. Pri sedacej súprave viac ako dizajn znamená komfort pri sedení. To je hlavné kritérium kvality čalúneného nábytku na sedenie.

Dizajn je otázkou vkusu, poťah – výber z dvoch základných možností: textil alebo koža, je otázkou pocitu, ktorý z týchto materiálov vníma náš zrak a pokožka príjemnejšie. Pohodlie pri sedení závisí vo veľkej miere od čalúnenia, jeho kvality. Pri kvalitných sedačkách ide doslova o vzájomnú súhru konštrukcie, perovania, poprešívaných komôr, polyuretánovej peny. Mnohí výrobcovia využívajú rozličnú pevnosť na dosiahnutie kvalitného sedenia. Čalúnenie je v prednej časti o niečo tvrdšie a v zadnej mäkkšie, čo zvyšuje konfort pri sedení. Pri polyuretánových penách, ktoré tvoria podstatnú časť vnútra sedacích súprav, je dôležitým ukazovateľom hustota materiálu. Čím je vyššia, tým má pohovka či kreslo dlhšiu životnosť. Čím je menšia, tým skôr vzniknú na sedačke „presedené“ miesta, pretože doslovne sedíme na veľkom množstve vzduchu.

Žiaľ, to, od čoho kvalita „sedačky“ závisí, v prevažnej miere nevidíme, je skryté vnútri, pod poťahom. Ale aj vzhľad nám čosi napovie o kvalite. Všímať si treba ponuku poťahových látok, ich zloženie, garancie, ktoré výrobca dáva na tovar.

Čo si treba všímať pri kúpe sedacej súpravy? 

Je šírka a hĺbka pohovky dostatočná? Vyhovuje mi výška pohovky, kresla? Dá sa táto výška nastaviť v prípade potreby? Je opierka chrbta dosť vysoká? Je nastaviteľná? Vyhovujú mi opierky rúk? Má sedacia súprava osvedčenie kvality?

Žiaľ, zdá sa , že hoci je ponuka sedacích súprav na našom trhu široká, sedacích súprav, ktoré sú naozaj kvalitné, až taká „záplava“ nie je. Preto si treba dobre rozmyslieť, čo si vyberiete, kúpite a na čom budete následne doma roky oddychovať.

Variácie na tému kreslo

Bassil Mountain Escape – luxusná striedmosť


Už z názvu tejto rezidencie – Bassil Mountain Escape je jasná jej funkcia ako útočiska pred   realitou všedných dní. Koncepcia tohto letného sídla bola zameraná na relax a zábavu. Celková plocha je rozčlenená na niekoľko samostatných priestranstiev, ktoré sú určené na rôzne aktivity a vyhovujú rôznym náladám a príležitostiam, to všetko na extrémne úzkom priestore. 

Ako hovorí jeho tvorca: „Našim úmyslom nebolo len vytvoriť variabilný priestor, ale urobiť to dramaticky a unikátne. “Série jednotlivých iluzií a starostlivé prepracovanie detailov vychádzajú z maximálneho zmyslu pre priestor a zo skúseností tvorcov.

Priestor ako výzva

Najväčšou výzvou tohto projektu bolo vytvoriť priestory určené rôznym funkciám a náladám na extrémne úzkom pozemku. Takmer celá záhrada je koncipovaná na pozemoku šírokom iba štyri a pol metra, ktorý obkolesuje dom. Krajinný architekt vychádzal zo silného zmyslu pre danú lokalitu a nekonečný priestor, takže sa mu na limitujúcej ploche podarilo sériou úprav zahmliť a znejasniť skutočné hranice medzi pozemkom a okolím. Program záhrady pozostáva z viacerých relaxačných zón v podobe posedení či vodných prvkov vrátane konzolovej jacuzzy, pod ktorou je zastrešený bar, bazén, veľká obytná terasa s dlhou lavičkou a posedenie s kozubom.

Jednoduchosť v symbióze s dokonalosťou

Na vyššej úroveni je definovaný vstup s jednoduchým a prívetivým výrazom vo forme schodiska vytvoreného z monolitického kameňa. To je včlenené do lineárnych levanduľových záhonov, ktoré kopírujú celú dĺžku domu. Na zasklenú jedáleň sa v exteriéri napája intímne zákutie s posedením, pritienené drevými „nebesami“. Vystupujúca vodná plocha a konzolová jacuzza, z ktorej si majitelia  môžu vychutnávať úchvatný výhľad, rozbíja všetky hranice a obmedzenia pozemku. Voľné nášľapné kamene vedú hostí smerom k baru z monolitickej skaly v kombinácii s drevom Cédra virginského, umiestneného v spodnej úrovni záhrady.

„Inovatívna a poetická“, tak ohodnotila túto záhradu Americká spoločnosť krajinnej architektúry. „Krajinný architekt nádherne spojil elementy z danej lokality a vytvoril veľmi odolné a obytné miesto. Projekt je synonymom vyváženosti a striedmosti. Architekt presne vedel, kedy prestať.“

V tejto nižšej úrovni, znejasňuje okraje asymetrický bazén, ktorý zároveň rámuje užasný panoramatický výhľad z interiéru aj z exteriérovej terasy. Dlhá lineárna lavička pôsobí ako ochranné zábradlie a zvyšná časť pozemku slúži ako zóna na oddych v kruhu rodiny a priateľov. Zároveň vytvára pozadie pre vstavané sedenie s kozubom, kde je príjemne aj za chladných večerov. A nakoniec, úzke zapustené schodisko vedie hostí späť až k hlavnému vchodu.

Podkrovie – cnosť bez núdze


Nechcem sa rozpisovať o typoch strechy či druhoch a možnostiach strešných okien alebo ľahších stavebných materiáloch a možnostiach, ako podkrovie dostatočne osvetliť. Toto všetko v podstate rieši aj stavebná norma. Mňa vždy fascinovalo podkrovie zariadiť.  A pokiaľ si nedáte vyrobiť nábytok priamočiaro a jednoliato na mieru, môže to byť nielen jasná výzva estetického cítenia, konfrontovaná s vašou praktickosťou, ale aj celkom dobrý adrenalín.

Čím je charakteristické

Podkrovie je charakteristické svojimi nosníkmi a trámami. Priznať ich, či nepriznať, je vecou estetického cítenia majiteľa a štýlu, ktorý preferujete. Obyčajne sa priznávajú a moria v odtieni nábytku podláh či zvyšného nábytku trámy vtedy, ak ste si stopercentne istý svojím naturálnym či vidieckym štýlom. Nič tak nedotvorí a nevyplní ich atmosféru ako práve spomínané drevené stĺpy a trámy.

 Zaujímavým riešením je aj ich biela farba. Biela preto, lebo sa predpokladá, že na steny zvolíte práve bielu a bledšie odtiene, vzhľadom na svetelné podmienky podkrovia a optické zväčšenie priestoru. Pozor však na bielu! Je to „beťárka" a môže vás štýlovo posunúť do úplne nových dimenzii vášho štýlu. Ak silno a vyhranene nevnímate priestor svojho podkrovia ako podkrovný či pod strechou, je univerzálnejšie  priestor jednoducho obložiť sadrokartónom a vybrať si nejaký bledší farebný odtieň. Naozaj je lepšie sa v podkroví vyhýbať ťažkým sýtym farbám a odtieňom (pokiaľ vaše podkrovie nemá veľkosť loftu a 500m2).

Aký nábytok?

Ak ste sa rozhodli ísť „na vec" neštandardne, je jasné, že vás výška obvodových stien minimálne 1,3 m (plus, mínus) zafixuje v jednej úrovni a k dispozícii budete mať ešte pár pomúrnic v plnej výške po strechu, väčšinou vždy z boku ohraničenou opäť skosením strechy. Práve tieto steny sa využívajú na vstavané skrine, aby bol dostatok priestoru na všetky veci rodiny a nemuseli ste sa viac zaťažovať úložným priestorom. Ale je to tiež priestor, ktorý ako jediný môžete využiť na oživenie  priestoru vyššími kusmi nábytku. Pokiaľ nemáte „plno" dlhých šiat, kabátov a kožuchov, skúste porozmýšľať, či by sa vám zavesené košele, blúzky, nohavice a sukne... nezmestili aj do priestoru výšky pod bokmi strechy tak, aby ste skosenie zatvorili v zadnej časti skrine. Na tento účel sa obyčajne využívajú tzv. vstavané skrine.  Výšku dvierok si určíte rovnako ako dĺžku celej skrine.

Podkrovný priestor sa odporúča riešiť a zariaďovať ako typ otvoreného bývania, čo znamená, že len nutné intímne priestory oddelíte stenou. Tak prečo to nespraviť zasúvacou stenou, ktorej súčasťou po celej jej dĺžke bude šatník. Vzniknú tak naozaj intímne, tajné priestory, ktorých jedinou nevýhodou je priepustnosť zvuku. To ale detským izbám na čare z tajnej izby neodoberie. Samozrejme, takéto riešenie nie je najlacnejšie.


Kuchyňa v podkroví

Asi najatypickejšia je v podkroví kuchyňa. Predstava kuchynskej zostavy s hornými skrinkami je v nás hlboko zakorenená. Skúste sa preto na podkrovnú kuchyňu pozrieť ako na časť s barovým pultom. A v prípade, že je dostatok plošného priestoru na L-kový či U-čkový pôdorys alebo kuchynský ostrovček, priestoru na odloženie náradia a prácu budete mať dostatok. V šikmine strechy hĺbku kuchynskej linky stanovte tak, aby bola dostatočne od steny a aby ste nemali problém pod bokom strechy sa pohybovať. Väčšia hĺbka zabezpečí dostatok priestoru tam, kde by ste ho inak nevyužili. Praktické manipulácie v takýchto skrinkách vám pomôže vyriešiť  premyslené kovanie kuchynskej linky – rôzne otočné a výsuvne mechanizmy. Výška celej kuchynskej linky sa odvíja samozrejme aj od toho, či ju situujete už pod spomínanú strechu, alebo ju umiestnite do voľného priestoru podkrovia, kde nie ste ničím limitovaný. Vznikne tak ozajstný kuchynský ostrov.

Ak sa rozhodnete pre zatvorenú dispozíciu kuchyne, budete mať priestor minimálne jednej vysokej priečkovej steny, kde umiestniť horné skrinky nie je potom problém. Väčším problémom podkrovnej kuchyne ako umiestnenie horných skriniek je vlhkosť počas varenia, s čím je spojená prítomnosť digestora. Inštalácia klasického s odvedením pary von by mohla narušiť tepelnoizolačné vlastnosti strechy, takže je najvýhodnejšie použiť cirkulačný  digestor, ktorý potrebuje iba prívod elektriky.

Voda v oblakoch

Rovnaký technický problém má aj kúpeľňa, preto na obklad stien treba použiť materiál so zvýšenou absorbciou a priepustnosťou vodných pár. Na strane druhej zase ušetríte na obklade. Ak chcete využiť miesto pod  dolným okrajom strechy na vaňu, dajte pozor, aby ste mali dostatok miesta  aspoň na sedenie, pretože aj vaňa má nožičky s určitou výškou. Kúpeľňa by mala mať svoje „vlastné" okno nielen na rýchle odvedenie vlhkosti von, ale aj kvôli prirodzenému dennému svetlu.


Detské kráľovstvo

Zariadiť detskú izbu je vždy dilema, pretože miesta  na detské poklady nikdy nie je dosť,  a preto treba využiť celú výšku izby až pod strechu. Takže najlepšie na tento účel využiť deliacu priečku, ktorá  potom môže byť vhodným „zázemím" napríklad pre poschodovú  posteľ. V takomto prípade je treba ale plánovať dopredu a poznať výškové  možnosti a danosti.

Pekné sny

Posteľ, jeden- dva nočné stolíky a na priečkovej vysokej stene obyčajne vstavaná skriňa.  Pokiaľ sa rozhodujete, koľko miesta si vyčleníte na pekné sny, majte na pamäti, že okrem šírky postele a spomínaných stolíkov je v uhle, kde sa strecha spája so stenou, tzv.  nepodchôdzny  priestor, ktorý je taký nízky, že sa v tejto výške na posteli ani neposadíte. Priestor, ktorý potrebujete na odsadenie postelí od kraja strechy, využite na odkladanie a skladovanie  napríklad perín, vankúšov alebo len textílii určených pre domácnosť. Dajte pozor, aby ste mali priestor na manipulovanie pri otváraní. Rovnako tak treba brať do úvahy výšku čela postele a steny.

Keď  rodina žije

Zmysel obývačky sa v podkroví nemení. Stále je to miesto, kde sa všetci schádzame či už pri televízii, alebo len tak dať si „šlofika" na sedačke. V otvorenej dispozícii , s kuchyňou , je súčasne tento priestor vyčlenený , alebo spojený s jedálňou. Charakteristickým znakom  otvoreného i zavretého priestoru obývačky by mala byť  vzdušnosť, voľnosť, možnosť ľahkého prechodu cez miestnosť a určite aj vytvorenie  „zákutí" pre jednotlivých členov rodiny, či dôraz na  detaily tak, aby vytvorili kompaktný celok.

V otvorenom dispozičnom riešení obývačky je niekedy vhodné priestor oddeliť, či predeliť statickým alebo mobilným mobilierom ako sú paravánové  steny, väčšie kusy nábytku a dekorácii  s dominantným dizajnom.  Ako zariadenie podkrovnej obývačky sa osvedčili sólo komody bez rozdielu štýlu. Vždy však treba mať na zreteli ich výšku i hĺbku, ak ich chcete zatlačiť k stene pod strechu, aby ste ich vedeli využiť aj na menšie i vyššie dekorácie.  Pekný moment vie vytvoriť   aj skrinka, písací stolík s lampou pod strešným oknom. Vždy však musíte zabezpečiť priamy prístup pri manipulácii s ním.

Sú nátury, ktoré sa svojej knižnice nechcú vzdať za žiadnu cenu, čo viem pochopiť. Fakt je, že práve knižnica môže byť pekným deliacim a voľne stojacím prvkom interiéru, pokiaľ je však veľká a ťažká, je bezpečnejšie ju „oprieť" k stene, pokiaľ túto možnosť máte. Estetickým prvkom môže byť aj knižnica umiestnená po celej výške priestoru v spoji medzi stenou a strechou po celom obvode miestnosti, alebo jej časti. Všetko je, samozrejme, závislé od celkového spôsobu a štýlu zariadenia.

Domov pod strechou

Čaro života v oblakoch nie je len v neštandardných priestoroch, ale aj v nadštandardne  individuálnom prístupe k zariadeniu svojho domova pod strechou. Aby tento priestor žil a mal svoju charizmu, musíte ho milovať a s radosťou ho zariaďovať. Rozhodne je to priestor, v ktorom sa invencií a originalite darí. Všetko, čo sa vám páči, každý kus nábytku, každé záclonové aranžmá, ktoré si vymyslíte, každá situácia sú pekné, svojské a nenapodobiteľné rovnako, ako ich majiteľ.

streda 22. júna 2011

Jednoduchá a funkčná obývacia izba


Zariadiť si bývanie podľa svojho osobného vkusu neznamená len vytvoriť súkromný priestor, v ktorom sa dá komfortne žiť. Tento priestor prezrádza veľa o osobnosti a životnom štýle svojich obyvateľov. Zvlášť obývacia izba je výrazom individuálnych tvorivých schopností a nie, ako tomu bolo v minulosti, nevyhnutným symbolom postavenia.

Obývacia izba pozostáva z viacerých druhov nábytku, ktorý priestor členia a spoločne sa podpisujú pod jeho výslednú podobu. Priestor na sedenie s čalúneným nábytkom, vhodne umiestnený televízny prijímač, vitríny, police alebo obývacia stena. Je rozdiel, či sa zariaďuje celý priestor, alebo do už zariadenej miestnosti sa umiestňujú nové prvky.

V obidvoch prípadoch je ale dobré stanoviť si vlastné požiadavky a očakávania. Kto prijíma doma veľa hostí, musí uprednostniť požiadavku flexibility celého zariadenia, kto nemá samostatnú hosťovskú izbu, mal by pri kúpe sedacej súpravy počítať s možnosťou potreby prenocovať príležitostne príbuzného či priateľa. Každý kus nábytku treba vyberať s ohľadom na priestorové pomery obývacej izby. Pohodlná rohová sedacia súprava v malej obývačke nevyznie a vy sa budete diviť, čo vás na nej v obchode vlastne zaujalo.


Jednoduchosť a multifunkčnosť

Trend k minimalizmu pri zariaďovaní obývacích izieb stále silnie. Nábytok pozostáva z niekoľkých kusov – často solitérov, ktorých tvary sú jednoduché a priame. Práve na prvý pohľad jednoduchý nábytok skrýva viacero funkcií a zodpovedá volaniam po viacúčelnosti a flexibilite. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov však táto flexibilita nie je len v mobilnosti nábytku, jednoduchej montáži, ale tiež v schopnosti zmeniť svoju funkciu v závislosti od momentálnych potrieb či želaní. Napr. pohovka sa jedným pohybom zmení na pohodlnú posteľ, ak nechceme sledovať televízny program, stačí posunúť pohyblivé dvierka a TV ostane za nimi skrytý a pod.

Jednoduché tvary skrývajú dômyselné riešenia. Napríklad dvierka bez úchytiek majú špeciálne kovanie, ktoré reaguje na tlak ruky – dvierka sa otvoria. Alebo posúvateľné dvierka, ktorých postavenie sa dá meniť.


Kvalita

Zariadenie obývacej izby musí potešiť nielen „oči a telo“. Je to tovar, ktorý má slúžiť nie rok, dva, ale aj celé desaťročia. Tomu musí zodpovedať aj jeho kvalita. Kvalita nábytku sa posudzuje nielen podľa komfortu, ktorý užívateľom poskytuje a vzhľadu, ale aj podľa odolnosti voči prípadnému poškodeniu povrchu,jeho farebnej stálosti a bezporuchovej funkčnosti. Stále dokonalejšie výrobné technológie a povrchové úpravy znamenajú zlepšenie kvality nábytku. Paleta povrchových úprav siaha od úprav voskami až po polyuretánové laky.

Pri čalúnenom nábytku je dôležitá kvalita perovania, čalúnenia a poťahovej látky alebo kože v prípade kožených sedacích súprav. Keďže každému vyhovuje iný typ sedenia, treba si sedaciu súpravu vždy vyskúšať. To, že sa vám páči, ešte nemusí znamenať, že vám bude vyhovovať aj z hľadiska pohodlného sedenia.

Zmena imidžu

Vzhľad obývacích izieb sa výrazne zmenil. Za touto zmenou stojí najmä nový dizajn nábytku do obývacích izieb a výrazné prenikanie hi-fi techniky do tejto miestnosti. Veľkoplošné obrazovky sú zakomponované do obývacích stien – taký je najnovší trend v zariaďovaní obývacích izieb.

Obývacie steny pomáhajú vytvárať individuálny priestor. Dokážu sa prispôsobiť rozmanitým predstavám a potrebám svojich užívateľov, zdôrazňujú osobitosť ich štýlu bývania. A čo je nemenej dôležité – poskytujú priestor na tvorivý prístup pri zariaďovaní obývacích izieb. V popredí stoja dve kritériá: estetická stránka a využiteľnosť, ktorú každý definuje podľa svojich potrieb a môže uplatniť rôzne pri použití toho istého nábytku. Napr. niekto môže policový systém využiť ako knižnicu, iný ju umiestni do priestoru a urobí z nej prvok rozdeľujúci miestnosť na zóny.

Základom sú výrazné, nezameniteľné tvary, možnosť kombinovať jednotlivé prvky a vytvárať tak nespočetné množstvo variantov. Dizajn sa spája s nápaditými riešeniami a vysokou funkčnosťou. Potreby moderného človeka sa odrážajú v nábytku, do ktorého sa aktívne zakomponujú také technické výdobytky ako TV, hi-fi veža, DVD prehrávač...

K zaujímavosti a jedinečnosti obývacích zostáv prispieva aj veľká voľnosť v kombinácii materiálov. Materiály sa totiž tiež dôležitou mierou podieľajú na celkovom vzhľade zariadenia. Samozrejme, so zmyslom pre harmóniu. Použitie takých materiálov ako sklo, kov vedie k vytváraniu akcentov, ktoré nábytok zatraktívnia. Drevo, kov, sklo, kameň – každý druh vyvoláva iné emócie. Pri kombinovaní materiálov ide vždy o hru kontrastov, ktorá musí spĺňať vysoké estetické požiadavky. Jeden prvok musí „pasovať“ k druhému, aby nepôsobil cudzorodo.

Moderný nábytok do obývacích izieb dovoľuje presne to, čo dnešný človek potrebuje – možnosť prejaviť naplno svoju individualitu, svoju osobnosť a zreteľne ju prezentovať aj prostredníctvom svojho bývania.

Farebný detský svet


Je to zvláštne a súčasne tak prirodzené. Prinesiete si bábätko domov, a aj napriek tomu, že ste mu už chystali jeho vlastnú izbu či kútik, vždy skončí pri posteli rodičov v spálni. A vôbec to nie je len z praktických dôvodov. Je to pocit bezpečia. Pre bábätko i rodičov. Poviete si: nič to, predsa to tak funguje z generácie na generáciu.

A potom zrazu príde čas, kedy vášmu dieťatku už postieľka v spálni nestačí. Jeho obzor sa rozširuje zo dňa na deň jeho potulkami po domove. Ten čas ubehne tak strašne rýchlo a vy zrazu viete, že mu musíte dopriať slobodu vo vedľajšej izbe. Ale ako ju zariadiť?

Najekonomickejšie je kúpiť nábytok, ktorý prežije roky a rastie s vašou ratolesťou. Úprimne, toto racionálne riešenie vás neuspokojí. Chcete svojmu miláčikovi predsa poskytnúť to najlepšie. Zariaďujete snáď obývačku na 60 rokov vopred? Určite nie. Veď mať pocit pohody, príjemného a pekného prostredia "svojho kráľovstva" je nad akúkoľvek ekonomiku. A čo romantika detských rozprávkových príbehov prežívaných v detských izbách. Dnes už naozaj nie je problém nájsť nábytok, ktorý by vyhovoval rodičovskej praktickosti a detskej hravosti. Nehovoriac už o tom, že aj výrobcovia myslia na to, že miesta nikdy nie je dostatok. Niekedy stačí rozhodnúť sa pre vhodnú farebnú kombináciu, inokedy si to žiada aj trošku štýlovosti - prispôsobiť farebnosť stien a dekorácie.

Ak bábätko spávalo spolu s vami v spálni, obyčajne sa prvé premeny jeho izby dejú medzi 2. až 3. rokom dieťaťa a v podstate môžete izbičku zariadiť na ďalších 8 až 10 rokov. Potom sa puberťák všetkým tým krtkom, vláčikom, princeznám, bárbinám, zvieratkám vzbúri a požaduje niečo, s čím majú rodičia problém. Teenagerská izba je jeho, nechcite mu do toho rozprávať, určite na vlastnej koži poznáte, čo je to generačný rozdiel.

Ak ste však zariaďovali bábätkovskú izbu s kolískami, ovečkami a medvedíkmi, musíte počítať, že skôr či neskôr - tak do štyroch rokov to vydrží a potom vám ratolesť jednoducho oznámi, že už je veľký/á...

A naozaj to nie je jednoduché, skĺbiť požiadavky malého človeka s predstavami rodičov a nutnosťou, niekam všetky veci odložiť a, samozrejme, aj pribúdajúce čoraz väčšie a väčšie šatstvo, hračky a učebnice. A tak ako správny rodič a racionálny človek začnete budovať v podstate multifunkčný priestor, ktorý odráža fyzický a duševný vývoj dieťaťa. Nezabudnite, že priestoru rozhodne nemôže chýbať dynamika, voľnosť, ale aj časť podliehajúca prísnemu poriadku.


Všetko musí mať svoje miesto.

Musíme si byť vedomí, že detská izba je multifunkčný priestor - spanie, zábava, relax, pracovňa a aj sklad-šatník. Priveľa funkcií a niekedy aj veľa osôb. Veď izbička niekedy musí slúžiť dvom aj trom členom rodiny. Rozhodne odporúčame bez skla. Je to bezpečné riešenie pri hrách (skrývačky, naháňačky), ale aj pri prievane. Hĺbka miestnosti by mala byť max. 2,3 násobok výšky miestnosti, pri okne max. 5,75 m, aby okno dostatočne miestnosť presvetlilo. Orientácia je najlepšia na východ - juhovýchod. Ráno je izba preslnená, poobede, keď sa deti učia, má príjemné slnkom neprehrievané teploty ako by to bolo pri orientácii juh - juhozápad.

Posteľ je jedným z najdôležitejších kusov nábytku. Pre dieťa je to pocit bezpečia, a preto je nutné nájsť jej patričné miesto. Najlepšie tak, aby z nej bolo vidno na dvere a všetkých prichádzajúcich. Dbajte však na to, aby nebola umiestnená bezprostredne po oknami, z ktorých najmä počas zimy prichádza chlad. Posteľ by sa mala dať cez de´upraviť na sedenie. Lôžkoviny by sa mali dať uložiť do "periňáka". Z hľadiska bezpečnosti dieťaťa (detí), treba veľmi pozorne riešiť poschodovú posteľ. Zvýšené pevné zábradlie hornej postele, jeho pevné ukotvenie do telesa postele a bezpečný rebrík, by mali byť samozrejmosťou.

Dieťa dorastá a dôležitým priestorom sa stáva pracovný stôl - ten si priam vyžaduje miesto, ktoré je osvetlené prirodzeným svetlom - pre praváka sprava, pre ľaváka zľava. Nezabúdajte ani na lokálne osvetlenie. Centrálne osvetlenie, najmä u školákov, nie je dostatočné. Pri písacom stole - pracovisku, by mal byť regál - poličky... na odkladanie a nezabúdajte na ergonometrickú - veku dieťaťa sa prispôsobujúcu - stoličku.

Veľký problém na odporúčanej ploche detskej izby 12 - 16 m2/osoba je umiestnenie a počet skríň. Ak izbičky slúžia aj ako šatník, tak jedna kombinovaná štandardne vysoká a 120 cm široká skriňa určite nestačí. Keď sa dá do izbičky zásuvková komoda, skriňa, písací stôl a posteľ, izba je zaplnená až - až. Riešenia skríň systémom "ROLDOR" sú výhodnejšie, lebo využívajú celú výšku izby a plochy určenej na ukladanie.

O hygienickom centre v blízkosti detských izieb je možno písať len v prípade veľkých bytov alebo rodinných domov. Súčasné trendy zariadenia tohto "centra hygieny" hovoria, aby sa neinštalovala vaňa, ale sprchovací kút. Je ľahšie udržiavateľný a šetrí sa vodou - aj tou nevyšpliechanou z vane.

Malá poznámka k viacčlennej rodine, ktorá má 3 - 4 deti. Deti by mali mať 2 spálne - detské izby. V staršom veku budú problémy - dievčatá, chlapci. Ak toto nie je možné, odporúčam riešiť nábytok izby tak, aby sa nábytkom vytvorilo určité súkromie pre obe pohlavia detí. Vstavané skrine sú ideálnym riešením.

Nesmieme zabudnúť, že deťúrence využívajú podlahu v svojej izbičke ako herňu, a tak sa jej kvalite musí venovať veľká pozornosť. Vrchná časť podlahoviny sa musí dať ľahko udržiavať, vysávať, utierať..., a pritom musí byť dostatočne oteruvzdorná a hladká. Tomuto vyhovujú moderné vyhotovenia plávajúcich podláh. Problematickejšie bývajú situácie, keď máme zabudované podlahové kúrenie. Keramická dlažba nie je veľmi vhodná pre letné obdobie, pretože je príliš chladná. V zime je však pre dieťa veľmi príjemná, nakoľko podlahovka túto dlažbu ohrieva. Odporúčam preto, v lete prikryť dlaždice ľahko udržiavateľným kobercom.

Ak sa rozhodnete, že detská izba bude naozaj detskou, zrejme ste typ rodičov, ktorí vsadili na hravosť a farebnosť nábytku. V takomto prípade steny voľte v tlmenejších farbách bez agresívnych farebných plôch a detailov.

Ak ste sa rozhodli pre univerzálnosť, ktorá porastie s vašimi deťmi, práve steny sú priestorom na realizáciu. Nielen farebných kombinácií, ale pre využitie nástenných malieb - ak si na ne netrúfate, alebo ste nenašli nikoho zdatného, využite tapety a tapetové bordúry. Dokážu čarovne dotvoriť charakter priestoru. Vždy však myslite na to, že raz to budete musieť čistiť, v lepšom prípade a v horšom - demolovať, pretože deti rýchlo dospievajú.

Som ten naivný blázon, v ktorom drieme dieťa tak, ako vo vás ostatných, a preto mám tieto obdobia "budovania" veľmi rada. Správna dávka reálneho pohľadu otca, empatia mamy pre záľuby svojich ratolestí a neexistuje detská izba, ktorá by sa nevydarila...

Letná pohoda - Záhradný nábytok


Konečne je tu tá časť roka, keď sa náš pobyt presúva viac do záhrady, či aspoň na terasu. Tu si pod šírym nebom zariaďujeme akúsi alternatívnu obývačku. Ako ju však vyriešiť tak, aby sme sa tu cítili pohodlne a príjemne? Ideme zariaďovať len malý balkón s posedením pre dvoch, či veľkú terasu s možnosťou posedenia pre väčšiu spoločnosť? Chceme mať sedenie na vydláždnej ploche, alebo radšej na tráve? Bude situované v blízkosti záhradného kozuba či pri bazéne?

To všetko sú otázky, na ktoré si musíme odpovedať skôr, ako sa rozhodneme zobytniť svoju zelenú oázu. Vždy by sme pritom mali myslieť nielen na estetický efekt, ale i na praktickú stránku. Hoci posedenie v tráve pod hustými korunami stromov môže byť pre romanticky založené duše príjemným zážitkom, určite si lepšie oddýchneme v pohodlných kreslách alebo na ležadlách.

 Pohodlná môže byť aj kvalitná drevená stolička, doplnená vhodnou podnožkou. A ako chceme pri našich záhradných posedeniach servírovať pohostenie či rodinné obedy? Na zemi by sa nám taniere a poháre určite prevrhli. Vhodnejším riešením bude záhradný stôl, pri ktorom sa môže usadiť aj viac ľudí. Nezabudnime ani na servírovacie stolíky, prípadne aj menšie odkladacie stolčeky na kolieskach, ktoré môžeme použiť v rozličných častiach záhrady.

Nábytok má slúžiť nám, nie my jemu

Záhradný nábytok sa vyrába z najrozličnejších materiálov. Pre používateľa je dôležité, či ho bude využívat po celý, rok alebo iba v letnej sezóne. Rozhodujúcim kritériom jeho výberu je údržba, pohodlie, ktoré nám dokáže poskytnúť a, samozrejme, aj cena. Tú najčastejšie určuje použitý materiál a značka výrobcu. K odolným materiálom, ktoré zvládnu letné horúčavy aj studené zimné mesiace, patrí teak. Nábytok z tohto ušľachtilého tvrdého dreva pôsobí robustne, hodí sa najmä tam, kde sa s ním nehýbe a ostáva po celý rok na jednom mieste. Podobné je to aj s kovovými zostavami, ktoré bývajú ťažšie a tým aj náročnejšie na manipuláciu.

Máte z čoho vyberať

Veľmi obľúbený je nábytok z exotických materiálov, ktoré zeleň záhrady veľmi príjemne dotvárajú. Donedávna sa nábytok z ratanu, prútia, bambusu, hyacintu či banánového lístia považoval za ťažkú exotiku. Dnes je takmer neodmysliteľnou súčasťou vybavenia záhrad. Tieto materiály majú odlišné vlastnosti, čo sa odráža na výslednej podobe a možnostiach použitia nábytku. Kým ratan je pružný a poddajný, takže sa z neho vyrába nábytok s nádychom orientu, ale i u čisto európskom poňatí.

Na pohľad sa podobá prútiu, ktoré je síce o niečo lacnejšie, ale kvalitu a trvanlivosť ratanu nedosahuje. Hodí sa najmä na terasy či pod prístrešky. Ľahký dáždik zasa znesie bambus. Je naň totiž zvyknutý z Indonézie, odkiaľ pochádza. Nábytok z bambusu je vhodný do väčších priestorov, lebo robustné zostavy jednoduchých tvarov potrebujú dostatok miesta, aby vynikli. Ľahkosť, jednoduchá údržba a veľmi priaznivá cena sú dôvody, pre ktoré sa čoraz častejšie na našich terasách a balkónoch objavuje nábytok z plastu.

Ak ho doplníme pohodlnými vankúšmi, splní svoj účel, aj keď estetický dojem z neho je slabší. To sa však nedá povedať o dokonalých imitáciách ratanu z umelého vlákna hularo. Takýmto nábytkom v záhrade určite nič nepokazíme, a navyše, nepoškodí ho ani letná búrka, ani jesenný dážď. Hitom ostatných rokov sú zostavy so subtílnou kovovou konštrukciou a vankúšmi s opierkami zo špeciálnych, vodoodolných materiálov.

Nezabudnite na osvetlenie

Nevyhnutným doplnkom záhradného posedenia je osvetlenie. Ak ho práve teraz idete budovať, uprednostnite kvalitné materiály, ktorým neprekáža vplyv počasia a zmeny teplôt. Patria k nim najmä hliník, sklo a niektoré plasty. Vyberte si svietidlá s označením IP 44 a vyššie,

ktoré sú určené do exteriéru. Ak už máte rozvody hotové a osvetlenie predsa nestačí, môžete ho doplniť niektorou z lámp využívajúcich solárnu energiu. Tieto lampy sú vybavené špeciálnymi batériami, ktoré sa cez deň samovoľne nabijú slnečným žiarením, ktoré umožňuje lampe v noci svietiť. Najnovšie typy sú vybavené LED diódami, ktoré sa vyznačujú vysokou životnosťou a podľa obdobia a dĺžky slnečného svitu svietia 6 – 13 hodín...

Posvieťme si na náš domov


Nie je jednoduché zariadiť byt či dom svietidlami tak, aby malo osvetlenie správnu intenzitu a zároveň vytváralo príjemnú atmosféru. Príliš osvetlený interiér pôsobí neútulne, keď je svetla málo, trpia tým naše oči. Kde je teda „zlatá“ stredná cesta?..

Osvetlenie plní v interiéri trojakú funkciu. Všeobecné osvetlenie je nevyhnutné na to, aby sme sa vedeli v priestore dobre orientovať. Funkčné osvetlenie poskytuje dodatočné svetlo potrebné pri takých činnostiach, ako je varenie, čítanie, písanie. Dekoratívne má za úlohu vytvoriť v miestnosti príjemnú atmosféru.

Teraz už je každému určite jasné, že tieto tri funkcie nemôže splniť v jednej miestnosti jedno svietidlo. Jedno stropné svietidlo môže miestnosť dobre osvetliť. Ak však je jeho svetlo príliš silné, oslepuje naše oči a vytvárajú sa rušivé tiene. Oveľa lepšie je riešiť osvetlenie viacerými zdrojmi svetla. Uprednostniť treba nepriame svetlo, ktoré svetelný zdroj nevysiela priamo do očí, ale ktoré sa odráža a dopadá mäkko do miestnosti.

Predsieň v správnom svetle

Vstupný priestor je povestnou vizitkou celého bývania. Mal by na prichádzajúceho pôsobiť príjemne, spontánne, napovedať niečo o životnom štýle domácich. Účelným a zároveň dekoratívnym osvetlením možno tento prvý priestor bývania postaviť do naozaj „správneho svetla“. Vo vstupných priestoroch bytu, domu, na chodbách sa odporúča použiť nepriame osvetlenie nástennými a stropnými svietidlami.O dostatočné a zároveň príjemné osvetlenie sa postarajú v strope zabudované svietidlá , svietidlá osvetľujúce detaily, ako napr. zrkadlo, stolík s telefónom, ale aj v nábytku zabudované svetlá.

Súčasťou zariadenia predsiení sú často vešiakové zostavy, šatníkové skrine. Bodové svetlá umiestnené na ich hornej ploche osvetlia predsieň, aj vnútorný priestor skríň.

Ak sú v predsieni bez denného svetla izbové rastliny, odporúča sa ich prisvetliť žiarivkou Fluora alebo halogenidovou výbojkou. Sú domácnosti, v ktorých je svetlo vo vstupnej časti zapálené celý deň. V tomto prípade sú vhodné úsporné zdroje svetla, ktoré zabezpečujú príjemné difúzne osvetlenie.

Zastavme sa aj v kuchyni

Kuchyňa je miestnosť, v ktorej vykonávameviacero druhov činností s rôznymi nárokmi na osvetlenie. Rôznym činnostiam zodpovedajú rôzne druhy osvetlenia. Funkciou základného osvetlenia je dostatočne osvetliť priestor, kde sa pohybujeme. Toto osvetlenie má byť rovnomerné, nie ostré, aby sa nevytvárali na pracovných plochách tiene. Dosiahnuť sa dá použitím viacerých svietidiel s menším výkonom a s prevažne priamym, široko žiariacim rozdelením svetla. Počet a usporiadanie svietidiel závisí od veľkosti a pôdorysu kuchyne.

Také časti kuchyne, ako kuchynský stôl, varný ostrov, pult na rýchle stolovanie potrebujú vlastné osvetlenie stropnými či nástennými svietidlami. Svietidlá musia byť umiestnené tak, aby nevznikali na pracovnej ploche tiene.

Pracovné miesta, napr. varná zóna, plocha na prípravu jedla, drez potrebujú vlastné osvetlenie. Na ich osvetlenie sú najvhodnejšie rovinné a lineárne svietidlá umiestnené pod hornou časťou kuchynskej linky. Najčastejšie sa používajú kuchynské žiarivky a nízkovoltové halogénové žiarovky s teplou bielou farbou svetla. (Osvetleniu v kuchyni sme venovali samostatný článok v čísle 1-2.)

Rôzne druhy svietidiel

V obývacej izbe treba uprednostniť na celkové osvetlenie nepriame osvetlenie. Zaujímavo pôsobia nasvietené vnútra skriniek, svietiaci pás nad garnižou vytvárajúci dojem predĺženého dňa. Použiť sa dajú na tento účel aj stojanové svietidlá so svetlom nasmerovaným do stropu. Luster v obývačke slúži najmä ako dekorácia k nábytku a nei ako hlavný zdroj svetla.

Dôležité je aj osvetlenie jednotlivých zón. Napr. miesto na čítanie osvetľujeme stojanovým svietidlom s kompaktnou žiarivkou alebo s halogénovým zdrojom s regulátorom, ktorým sa dá nastaviť intenzita osvetlenia podľa konkrétne vykonávanej činnosti.

Sedenie s konferenčným stolíkom je najlepšie osvietiť svietidlom vo výške 0,7m nad stolíkom. Tienidlo svietidla musí byť v úrovni očí sediacich, aby ich neoslepovalo.

Na prisvietenie umeleckých diel sa používajú smerované svietidlá s halogénovými žiarovkami. Pozadie za televízorom treba osvietiť zdrojom s modrou alebo bielou farbou svetla.

Celkový priestor obývacej izby má byť osvetlený tak, aby neboli veľké rozdiely v osvetlenosti jednotlivých častí. Účelové, aj keď nie príliš estetické, je nasvietenie knihovne stojanovým svietidlom s polohovateľným reflektorom. Efektne pôsobia reflektorové svietidlá na stropnej lište pozdĺž knižnice.

Nepriame osvetlenie

V spálni stojí v popredí príjemná atmosféra, preto tu treba použiť nepriame osvetlenie. Možností je viacero – zabudované osvetlenie skríň, lištový systém na osvetlenie skriňového priestoru, svietidlá zabudované do stropu pred skriňami, stojanové svietidlá so svetlom nasmerovaným do stropu, nasvietené obrazy. Na osvetlenie postele stačí osvetlenie na čítanie, ktoré má byť oddelené pre každého partnera a musí rešpektovať individuálne zvyklosti a zároveň vylučovať rušenie druhého partnera. Na toto osvetlenie sa odporúča použiť 15-20 W klasické žiarovky alebo 20W nízkovoltové halogénové žiarovky.

Nočné lampy sú najlepšie nastaviteľné, aby sa pri čítaní v posteli svetlo prispôsobilo polohe ležiaceho, nie naopak.

Aby z nich rýchlo „nevyrástli“

Detská izba je viacúčelovou miestnosťou, v ktorej sa deti hrajú, oddychujú, učia sa, spia. Preto sa osvetlenie sústreďuje na písací stôl, voľnú plochu podlahy a posteľ. Keďže deti rýchlo rastú a s meniacim sa vekom sa menia aj ich potreby, je vhodné postaraťsa na začiatku o osvetlenie, ktoré bude deťom vyhovovať nielen v čase inštalácie, ale aj o niekoľko rokov neskôr.

V detských izbách je najvhodnejšie nepriame osvetlenie, svetlo má byť smerované dohora a osvetľovať priestor rozptýleným svetelným tokom odrazeným od stropu. Svetlo pri posteli slúži nielen na čítanie, ale v noci aj na orientáciu v priestore. Najlepšie je ho inštalovať v záhlaví postele. Vhodné sú nástenné svietidlá s otáčateľnými clonami, ktorými sa smeruje svetlo. Ako zdroj svetla sa odporúčajú kompaktné žiarivky s príkonom 18W s malým teplotným vyžarovaním. Svietidlo musí byť stabilné.

Písací stôl treba umiestniť tak, aby sa čo najviac využilo denné svetlo. Samozrejme, nesmie tu chýbať stolné svietidlo. Minimálna osvetlenosť písacieho stola je 300W.

Žiadna tmavá komôrka

V kúpeľni je dobré osvetlenie úzko späté s farebnosťou svetl, ktroá je dôležitá na dosiahnutie prirodzene pôsobiacehoosvetlenia. Perfektné osvetlenie sa dá vytvoriť použitím stropných a nástenných svietidiel s matovanými sklami, ktoré treba v priestore rovnomerne rozmiestniť. Ak chcete zamedziť vzniku tieňov pri pohľade do zrkadla, treba umiestniť osvetlenie zrkadla po obidvoch stranách. Na osvetľovanie sú najvhodnejšie svietidlá s opálovými krytmi so žiarovkami alebo žiarivkami, ktoré zabezpečia vertikálnu osvetlenosť v poli tváre 300W.

Pohodlný a odolný – záhradný nábytok


Neviete sa rozhodnúť aký záhradný nábytok je pre vás ten pravý? Pri jeho výbere by ste nemali šetriť na kvalite, veď bude niekoľko mesiacov v roku vystavený poveternostným vplyvom, priamemu slnečnému žiareniu, dažďu a vetru. V dnešnej dobe už nie je problém skombinovať kvalitu s pohodlím a dizajnom.

Teak – tradičný a trvanlivý

Hoci nepartí k lacným záležitostiam, teak si svojimi vlastnosťami zaslúži vašu investíciu. Najcennejšou prednosťou teakového dreva je jeho maximálna trvanlivosť. Teak odolá aj  najnepriaznivejšiemu počasiu a jeho hustá štruktúra a vysoký obsah oleja bráni hnilobe dreva. Vďaka tejto jedinečnej stabilite je teak najvhodnejším drevom pre exteriérový nábytok.


Syntetické vlákno – moderná alternatíva

Tento prútený nábytok sa vyrába z kvalitných umelých vlákien, ktoré sa vyznačujú špeciálnymi vlastnosťami. Sú odolné voči ultrafialovému žiareniu, vode, poveternostým vplyvom a sú veľmi ohybné. Vlákna nevyžadujú údržbu a ľahko sa čistia vodou a jemným mydlovým roztokom. Vďaka tomu sú ideálnym materiálom pre exkluzívny exteriérový nábytok.

Nehrdzavejúca oceľ – potrebuje partnera

Záhradné sedenie z kvalitného antikora v kombinácii s pohodlnými materiálmi odolnými vplyvom poveternosti, je vhodné pre všetkých, čo majú radi moderný dizajn. Obyčajne sa kombinuje s textíliami, teakom alebo výpletom zo syntetických alebo prírodných vlákien.

Modulárne zostavy sú IN

Tento rok sa nesie v znamení modulárnych sedacích zostáv záhradného nábytku. Väčšinou sa vyrábajú zo syntetických vlákien podobných ratanu. Vyznačuje sa variabilitou a takmer každý set je originál. Záleží len na vás, či uprednostníte rohové sedenie alebo variant spolu s ležadlami, konferenčným či odkladacím stolíkom. Niektoré kusy môžete otočiť aj chrbtami k sebe a oddeliť tak sedaciu časť od odpočinkovej, čím vaše záhradné sedenie získa novú dimenziu.

Pre správny výber je dobré vychádzať z tvaru terasy či priestoru, kde bude nábytok umiestnený. Myslite aj na to, na čo bude vaše sedenie slúžiť. Modulárnu kolekciu zvyčajne dopĺňajú konferenčné a odkladacie stolíky, takže vytvoriť ideálny set by nemal byť problém.

Niektorí predajcovia ponúkajú aj jedálenské modulárne zostavy z dreva, napríklad Big-Ben, ktoré sú síce o niečo menej variabilné, ale precízne remeselné spracovanie lavičiek a drevo samé o sebe vás určite uchvátia.

Rozšírenie obytného priestoru smerom do záhrady


Bývanie v rodinnom dome má mnoho výhod, pričom súkromie a pokoj patria k tým najhlavnejším. Rovnako je to s rozšírením obytného priestoru smerom do záhrady. Veď kto by si nechcel užívať raňajky s letnou rosou, alebo popíjanie vínka pri západe slnka?

Umiestnenie terasy závisí od celkového tvaru pozemku, umiestnenia domu a najmä od vašej predstavy jej využitia. Inak si polohu terasy naplánuje ten, čo ju bude využívať po celý deň a inak ten, čo je celý deň v práci a môže si posedenie na terase vychutnať v podstate len večer. Vo všeobecnosti je v poslednom období trendom pripájať záhradnú terasu k domu, najlepšie k jej dennej časti. Obývačka, jedáleň alebo kuchyňa rozšírená o plochu terasysa tak stane úžasným priestorom na trávenie chvíl s rodinou alebo priateľmi.

Ideálne podmienky – základné pravidlá

Pri výbere miesta pre terasu berieme v prvom rade do úvahy dispozíciu domu. Za ideálnych podmienok by denné miestnosti mali byť orientované smerom na juh alebo západ. Táto orientácia im zaručí dostatok svetla.

Rovnako by mali smerovať do otvoreného priestoru záhrady, a to isté platí aj pre záhradnú terasu, ktorá by mala na tieto priestory nadväzovať. Plocha, na ktorú situujeme terasu so sedením, by mala byť dobre chránená, s atraktívnym výhľadom.


Terasa – nie je jediná

Prijemné posedenie si môžete zariadiť aj bez obrovskej terasy. Využiť môžete menšie zákutia, ktoré sa dajú s troškou fantázie a zručnosti zobytniť a zútulniť. Tieto miesta sa dajú využiť aj vo veľkých záhradách, tajomné zákutia dodajú aj im intímnu atmosféru. Altánky a pergoly sú malé záhradné stavby, ktoré vám pri tom pomôžu.

Altánok je väčšia záhradná stavba na vyvýšenom podstavci, vedie doň pár schodíkov. Vzdušná konštrukcia je z dreva alebo kovu a spodnú časť, zvyčajne do výšky 90 cm tvorí treláž alebo múrik. Altánok je otvorená stavba a býva z neho dobrý výhľad. Ak ho však umiestnite na veterné miesto, budete musieť niektorú stranu pritieniť. Nájde sa tu dosť miesta aj na umiestnenie menšieho sedenia.

Pargoly v podstate rozdeľujeme na dva základné typy. Prvým je skôr krytý chodník, ktorý spája dve zaujímavé miesta v záhrade, prípadne pripája dom k terase či k altánku so sedením. Je postavená  z dreva, v úrovni terénu. Druhý typ je prekrytá, dostatočne veľká plocha, do ktorej sa priamo umiestňuje sedenie. Pokiaľ to nie je nutné, nechávajú sa steny úplne otvorené, čo umožňuje prístup z rôznych strán.

Dôležitý je výhľad

Ak rozmýšľate nad umiestnením altánku, terasy čo pergoly so sedením v záhrade, určite nezabudnite zobrať do úvahy výhľad. Pohľad na stenu domu, garáž, prípadne susedov pozemok nie je vždy záživný. Lepšie je situovať posedenie tak, aby umožňovalo výhľad do vašej záhrady, najlepšie priamo na nejaký jej atraktívny prvok – jazierko, napájadlo pre vtáky alebo kvitnúci záhom. Pokiaľ máte menšie deti a v záhrade sú umiestnené aj hracie plochy a prvky, oceníte ak ich nebudete mať za chrbtom a budete ich môcť periférne sledovať.

Funkčné a estetické materiály

Lavičku či jednoduché sedenie môžete umiestniť aj na trávnik, ale ak ju budete využívať častejšie, čoskoro sa tráva v okolí zničí a vy skončíte s nohami v blate. To určite nikto nechce. Plochu môžete v takomto prípade spevniť sypkými alebo pevnými materiálmi. Sypké materiály, ako okruhliaky, štrk alebo piesok sú cenobo výhodné, ale nie príliš praktické. Ich povrch nie je rovný, čo prekáža najmä Active Imagepri stolovaní. Oveľa vhodnejšou alternatívou sú povrchy pevné, teda dlažba. Je veľa materiálov, prírodných aj umelých, z ktorých sa vyrábajú prefabrikáty rôznych tvarov, farieb a štruktúr.

Medzi najobľúbenejšie už dlho patria betón, keramika, drevo a kameň, dokážu nielen plniť svoju funkciu, ale aj seteticky pôsobia. A s trochou fantázie môžete dosiahnuť veľmi zaujímavý  efekt aj ich vhodnou kombináciou. Nebojte sa experimentovať a skúste skombinovať zdanlivo úplne odlišné materiály, napríklad veľkoformátová betónová dlažba môže na prvý pohľad pôsobiť chladne a obyčajne, no ak ju skombinujete s plochami vysypanými riečnymi okruhliakmi, alebo vysadenými nízkymi dekoratívnymi rastlinami, výsledok ohúri každého návštevnika.

Voňavé a diskrétne rastliny

Terasy, altánky a pergoly sa nezvyknú, alebo by sa nemali stavať v strede otvoreného priestranstva. Tým myslíme stred celej záhrady alebo väčšieho trávnika. Plochu by zbytočne roztrieštili a opticky zmenšili. Snažíme sa ich preto buď napojiť na dom, alebo umiestniť na okrajové časti pozemku. Aby tieto miesta pôsobili útulnejšie, mala by ich zeleň obklopovať z dvoch až troch strán.

Vytvoria sa tak pomyselné steny, ktoré vám zároveň zabezpečia väčšie súkromie a celý priestor zatraktívnia príjemnými farbami a vôňami. Veľmi vďačnými pomocníkmi sú v tejto situácii popínavé rastliny. Môžu sa plaziť po stene domu, alebo sa ovíjať okolo konštrukcie altánku či pergoly. Ak chcete vyrvoriť efektnú zelenú stenu, stačí základnú stavebnú konštrukciu doplniť o drevenú treláž alebo nenápadnú kovovú mriežku, čím rozšírite týmto rastlinám životný priestor. Posedenie môžete doplniť aj rastlinami v nádobách, ktoré sa dajú sezónne obmieňať, zabezpečíte si tak neustálu záplavu kvetov.

Využite každý centimeter


Doba, keď povala slúžila len na odkladanie starých a nepotrebných vecí, je dávno preč. Atraktívne bývanie pod strechou, s výhľadom na svetlá večerného mesta alebo koruny stromov, dokonale spĺňa predstavu tých, ktorých omrzelo tradičné bývanie medzi štyrmi stenami. .

Nielen rodinné domy, ale aj bytové domy a komerčné stavby využívajú priestor pod strechou ako úžitkový. Poskytujú pekný výhľad a osobité čaro bývania pod skosenými stenami podstrešia. Výškové členenie celý priestor zatraktívni. Z hľadiska využitia priestoru sa na podkrovné bývanie ukázala najvhodnejšia manzardová, pultová, oblúková alebo sedlová strecha, s ktorou sa u nás stretávame najčastejšie.

Skrine na mieru

Rekonštrukcia v podkroví, ktorou získate priestor navyše, je finančne menej náročná ako novostavba domu. Ani vysoké podkrovie už nepredstavuje z hľadiska energetickej náročnosti žiaden problém. Nevýhodou priestoru so skosenými stenami je ťažšie zariaďovanie. Veľké skrine a police môžete umiestniť len pri štítových stenách.

 Podmienkam pod strechou najviac vyhovujú otvorené policové skrine, zavreté skrinky na kolieskach a zásuvky. Zložitý pôdorys bytu často vyžaduje zariadenie nábytkom vyrobeným presne na mieru, ktorý sa prispôsobí šikmým stenám a zúženým priestorom. Na druhej strane, takýmto originálnym nábytkom zvýrazníte jedinečnosť podkrovného bývania. Aj priestory s veľmi nízkou výškou sa dajú nápadito využiť – môžete sem umiestniť nízky nábytkový solitér či umelecký predmet v podobe vázy. Ideálne sú malé skrinky, do ktorých naukladáte sezónne veci.

Poschodie pod hrebeňom

Podkrovné byty sú charakteristické tým, že na okrajoch podlažnej plochy nie je dostatok miesta na to, aby sa tam dospelý človek postavil, pod hrebeňom je však priestor voľný a môžete ho využiť ako knižnicu. Ak má strecha väčší sklon a nadmurovka je vyššia, priestory pod strechou sú ideálne na vybudovanie nového poschodia. Spodnú časť mezonetového bytu môžete premeniť na obývačku a vrchná časť sa stane súkromnou oázou na spanie alebo prácu.

V tom prípade je nutné vybudovať schody, ktoré prepoja tieto dve poschodia. Strmé schodisko alebo rebrík však môžu byť pre niektorých členov rodiny nebezpečné a šetrenie miesta vybudovaním príliš strmých schodov sa nevypláca. V dostatočne vysokom podkroví môžete vytvoriť aj efektné medzipodlažie – mezanín. Rozmiestnenie izieb v základnom podlaží a v mezaníne by malo vychádzať z potrieb rodiny a jej zvykov.

Rozdelenie miestností

Niektoré podkrovia nie je vhodné deliť na malé izbičky. Akceptovaním otvoreného priestoru môžete spojiť viaceré funkcie do jedinej miestnosti. V miestach, ktorými chceme voľne prechádzať, potrebujeme výšku aspoň dva metre. Pod skosenou stenou môžete mať aj posteľ, v tom prípade však potrebuje dostatok priestoru nad hlavou nielen na ležanie, ale i na sedenie na posteli. Stena by  mala byť vysoká aspoň jeden meter. Obytnú miestnosť oddelíte od vstupnej haly či od kuchyne  sklenenými posuvnými dverami.

Môžete ich však nechať aj otvorené a umocniť dojem z otvoreného priestoru, v prípade potreby ich môžete kedykoľvek zatvoriť a ponoriť sa do súkromia. Rôzne odtiene skla a kombinácia rozličných povrchov zaručia intimitu priestoru. Tam, kde sa nehodí priehľadné sklo, môžete využiť sklo s leptaným povrchom, ornamentálnymi vzormi, s nepriehľadnou vrstvou laku, pieskované či gravírované sklo. Metódou vrstveného skla s potlačenými medzivrstvami dokonca možno reprodukovať ľubovoľné predlohy a vytvoriť originálne kreácie.

Ideálne pre deti

Ak v podkroví bývajú deti, jeho nevýhody sa môžu zmeniť na prednosti, lebo malé deti sa v nízkych priestoroch cítia príjemne. Pod strešné zošikmenie sa vmestia postele aj pracovný stolík, rôzne zákutia sú zasa ako stvorené na detské hry. Na vyčnievajúce trámy alebo krokvy im môžete zavesiť hojdačku alebo povrazový rebrík. Dospievajúce deti zasa ocenia medziposchodie, ktoré ponúka ateliérový štýl bývania a určitý odstup od rodičov.

Kvalita bývania

Každý vie, že bývanie pod strechou má svoje výhody aj nevýhody. Pozitívne ovplyvňuje psychiku človeka a poskytuje bližší kontakt s prírodou či prostredím mesta, treba však pristúpiť k mnohým kompromisom a prispôsobiť sa priestoru. Kvalitu bývania v podkroví ovplyvňuje okrem plošného a priestorového komfortu aj mikroklíma a bezpečný a bezbariérový pohyb. Dispozičné riešenie by preto malo byť nielen efektné a funkčné, ale najmä bezpečné.

Metamorfózy bývania


Podľa prastarých zvyklostí je každý našinec sám sebe a všetkým susedom architektom, lekárom, psychológom a naslovovzatým odborníkom na šport... Napriek mnohým skúsenostiam a stáročiami overeným pravdám sa však nezaškodí aspoň občas spoľahnúť na odborníkov, t. j. ľudí, ktorí nielenže majú v príslušnom smere patričné vzdelanie, ale aj bohaté vedomosti a skúsenosti. Kedy inokedy máme "nakupovať u odborníkov", ak nie pri zariaďovaní domáceho prostredia, ktoré má byť naším domovom.

V zahraničí, ale pomaly a na slušnej úrovni už aj u nás, existuje profesia bytový dizajnér. Náplňou práce bytových dizajnérov je vytvárať imidž exkluzívneho domáceho prostredia v závislosti od jestvujúceho pôdorysu bytu pomocou drobných stavebných úprav a najmä prostredníctvom interiérových doplnkov. Je to služba ľuďom, uzavretým vo vlastných stereotypoch, ktorí nemôžu, nechcú alebo sa nevedia pozrieť na vlastný obytný priestor nezaujato a s odstupom, typickým pre profesionála.

Riešenie bytu v panelovej zástavbe alebo návrh rodinného domu… Jedno i druhé si vyžaduje kvalitnú profesionálnu prácu projektantov i dodávateľov. Už v štádiu prvých skíc na papieri sa musí rátať s budúcim využitím jednotlivých priestorov, ich vzájomnou nadväznosťou a najmä "zariaditeľnosťou" nábytkom. Desaťročia ide v princípe stále o tie isté druhy priestorov, ale výsledok ani v najmenšom nie je ten istý. Ak sa navrhuje byt pre anonymného užívateľa, mal by byť vyriešený tak, aby umožňoval dodatočne sa prispôsobiť špecifickým požiadavkám jeho budúcich, diametrálne odlišných obyvateľov. Interiér je vec výsostne individuálna, a preto sa k nej tak musí aj pristupovať. Rovnako kvalitne a profesionálne ako ku koncepcii celej stavby.


Prosím vojdite….

Človek je tvor zvyčajne komunikatívny a k životu potrebuje spoločnosť. A to nielen vzdialenú rodinu či blízkych priateľov. Práve vstupné priestory, haly a chodby poskytujú prvú informáciu o obyvateľoch bytu. Podľa toho, ako sú riešené, si návštevník dokáže urobiť predstavu o poriadkumilovnosti a vkuse najmä panej domu. Pre domácich predstavujú vstupné priestory prvý dotyk s domovom.

Nie náhodou sa v minulosti kládol dôraz na zariadenie vstupu a komunikačných priestorov nielen v obydliach šľachty a majetnejších vrstiev, ale aj v mestských bytoch a domoch. Bývanie chudobnejších vrstiev bolo mierne problematické. Chýbali najmä skladovacie priestory, a tak sa nimi stávali práve tie časti bytu, ktoré sa inak zdali byť nevyužité. Dodnes nie je výnimkou tento trend v malých panelákových bytoch. Napriek tomu je možné spojiť príjemné s užitočným a vytvoriť reprezentatívne pôsobiace komunikačné priestory tak, aby boli zároveň utilitárne.

Vstupné dvere

Prvé, čo si pri príchode na návštevu všimneme, sú vstupné dvere. Dnes sa v prevažnej väčšine riešia ako bezpečnostné a protipožiarne. Nech už je výrobcom ktokoľvek, ponuka povrchových úprav a materiálov je podobná. Bezpečnostná výplň vrátane izolačných vrstiev je obalená dyhou alebo umelou fóliou s dezénom dreva v širokej škále farebnosti. Ak bývame v obytnom dome, mali by sme ich exteriérovú stranu prispôsobiť ostatným dverám na schodisku. Zo strany bytu možno povrch riešiť rovnako ako ostatné interiérové dvere.

Povrchové úpravy

Ak máme šťastie, vlastníme priestor, v ktorom môžeme umiestniť aspoň taburet, malú skrinku na topánky a vešiakovú zostavu so zrkadlom aj na kabáty pre hostí. Ide o prvý nábytok, ktorý vnímame po zatvorení vstupných dverí. Mal by byť vkusný, jednoduchý a funkčný. Neslobodno zabudnúť na dva atribúty interiéru: dostatočné osvetlenie a estetickosť povrchových úprav - podláh, stien... Vo vstupných a komunikačných priestoroch odporúčame používať najmä jednoducho udržiavateľné druhy podláh a maľoviek, ktoré nie sú príliš citlivé na znečistenie. Môžeme si vybrať zo širokej materiálovej ponuky podľa vlastných estetických požiadaviek a finančných možností.

Vstupné priestory v bytových domoch, napriek našim túžbam a predstavám, sú väčšinou miniatúrne, preto rozhodne nie je vhodným riešením napríklad veľkoplošný drevený obklad, ktorý ich ešte zmenšuje. Použitie skla, kovov a zrkadiel na interiérových prvkoch dokáže malý priestor odľahčiť a dať mu inú dimenziu. Pritom je možné použiť aj tmavšie farebné odtiene, ak sa dodržia určité zásady pri ich umiestnení v menšom priestore.

Osvetlenie

Hra svetla a tieňov spolu so zrkadliacim efektom dokážu vytvoriť aj vo vstupe pozitívnu atmosféru. Komunikácie v bytoch zvyčajne nemajú priame denné svetlo, preto je odporúčaným riešením používať presklené dvere do izieb. Sklo nemusí byť číre a priehľadné, stačí matné priesvitné, pieskované alebo s bezpečnostnou fóliou proti nárazu kvôli deťom a zvieracím domácim miláčikom. Nevyhnutné je tiež dostatočne silné umelé osvetlenie, aby ste na seba videli a neodišli z domu, napríklad bez nohavíc…

Typológia komunikačných priestorov

Už pri návrhu dispozície bytu či domu by sa mali dodržať štandardné rozmery vstupných priestorov. Minimálna výška by mala byť 2,6 m, menej je skôr výnimkou. Veľká svetlá výška sa dá veľmi dobre využiť. Podhľad v časti pôdorysu znížený do výšky zárubne napríklad zabudovaným nábytkom, poskytne priestor na skladovanie. Stavebná šírka chodby nesmie klesnúť pod 0,9 m, lepšie ak má 1,2 m. Minimálna priechodná šírka pre jedného človeka sa počíta 60 cm, odporúčaná je však 90 cm. Pri zúžených priestoroch riešime vstup radšej iba so zrkadlom a bez nábytku, aby sa steny neničili nákupnou alebo školskou taškou. Optimálna šírka 1,5 - 1,8 m už umožňuje umiestniť na chodbe aj nábytok, pričom treba zachovať odporúčanú minimálnu priechodnú šírku 90 cm. Priechodná šírka je dôležitá aj preto, že musíme rátať s možnosťou premiestňovania veľkých kusov nábytku (napr. pri sťahovaní).

Nábytok v predsieni

Druh, veľkosť a množstvo nábytku v predsieni či komunikačnom priestore vždy závisí od toho, akú veľkú miestnosť máme k dispozícii. Veľmi vďačným nábytkom je skrinka na topánky ("botník"), ďalej taburet alebo malá stolička na sedenie pri obúvaní (oceníme to najmä vo vyššom veku), vešiak či vešiaková stena na kabáty či bundy pre hostí, ale aj mokré šatstvo domácich. Ak to priestor dovolí, je veľmi vhodným zariadením samostatná alebo vstavaná skriňa na vrchné ošatenie a obuv.

Priestorov na skladovanie v domácnosti takmer nikdy nie je dostatok. Malý odkladací stolík alebo "pultík" nám poslúži na odloženie nákupu, kľúčov, prípadne na ňom môže byť telefón. Praktické zrkadlo v predsieni nesmie nikdy chýbať. Umožňuje poslednú kontrolu pred opustením bytu a navyše opticky rozšíri priestor. Veľmi vhodným riešením je zrkadlo ako výplň dverí na vstavanom šatníku. Praktický stojan na dáždniky oceníme najmä v mokrom jesennom počasí. Ďalším dobrým nápadom je zásuvková skrinka na čistiace potreby na topánky či iné drobnosti. Vhodná je aj skrinkovo-policová zostava, kde sa dá všetko potrebné pohodlne umiestniť.


Súčasný trend

V moderných, a to nielen mestských bytoch, stráca vstupný priestor svoj pôvodný úžitkový charakter a blíži sa skôr k spoločenskému využitiu. Je mu venovaná väčšia časť pôdorysu, býva zariadený exkluzívnejším nábytkom, ktorý má skôr odpočinkový charakter - sedenie, pohovka… Tiež sa kladie dôraz na zladené výtvarné doplnky a v neposlednom rade na celkovo voľný charakter priestoru.

Hygiena naša každodenná…

Boli časy, keď sa úroveň domácnosti a schopnosti gazdiniek posudzovali podľa čistoty hygienického zariadenia. Hygienické miestnosti v byte sú najčastejšie používaným a najčastejšie modernizovaným priestorom, preto si zaslúžia veľkú pozornosť.

Zrekonštruovať byt podľa vlastných predstáv nie je v dnešnej dobe ani lacná ani jednoduchá záležitosť, no prerobiť kúpeľňu a záchod sa odváži bez strachu ktokoľvek, najmä ak je vlastníkom povestného umakartového hygienického jadra. Výhodnejším riešením by bolo iba odsťahovať sa do rodinného domu na lukratívnom pozemku, no nie každý má takúto možnosť.

Rozhodnutie

Musíme si byť vedomí osobných finančných možností a podľa vlastnej kúpyschopnosti sa rozhodujeme, či chceme "imidžovú" hi-tech kúpeľňu so značkovými komponentmi alebo praktický, ľahko udržiavateľný a variabilný priestor. Musíme zvážiť aj fakt, že naše intímne miestnosti občas navštívia susedove deti, prípadne manželova návšteva z práce... Treba si rozmyslieť, kde budeme prať, kde sušiť bielizeň, kde skladovať hygienické potreby, atď. Všetko má svoje priestorové nároky a typologické nadväznosti, na ktoré nesmieme zabúdať, najmä ak nás láka kúpiť exkluzívnu rohovú vaňu, ktorá je svojou veľkosťou vhodná akurát tak do obývačky.


Tipy a triky

Panelákové kúpeľne a WC sú povestné svojou "miniatúrnosťou" takmer pod hranicou funkčnosti. Jednou z možností, ako zväčšiť hygienické priestory, je spojiť kúpeľňu a WC do jednej miestnosti. Musíme však rátať s čiastočnou stratou intimity a pri rozvetvených rodinách môžu dokonca nastať ranné problémy, hraničiace s katastrofou. Druhú možnosť predstavuje stavebné rozšírenie, t. j. v pevne ohraničenej dispozícii bytu sa pokúsime ubrať niečo z iného priestoru. Niekedy to môže byť vcelku jednoduché a nápadité riešenie, ktoré dokonca prispeje k zvýšeniu komfortu bývania.

Zväčšiť priestor aspoň opticky bez veľkého stavebného zásahu sa dá vhodne zvolenými materiálmi a farbami. Svetlejšie odtiene studených farieb priestor zväčšujú, tmavšie odtiene teplých farebných tónov zmenšujú. Toto pravidlo platí vždy. Zvýraznenie horizontál priestor znižuje, výraznejšie vertikály vytvárajú dojem vyššej miestnosti. Takže, ak máme malú kúpeľňu, radšej si vyberieme biele zariaďovacie predmety a svetlý obklad, pričom jeho obdĺžnikový formát nechajme osadiť na výšku. Pri horizontálnom ukladaní formátu zvýrazníme vertikálu pomocou farebného akcentu. Zabudnime na nápadné listely, bordúry a obrázkové obkladačky, ktoré stenu pri nevhodnom umiestnení opticky znižujú. Farebnosť malej kúpeľne ľahko dosiahneme pestrými doplnkami. Má to ešte ďalšiu výhodu, farby môžeme meniť podľa potreby i nálady.

Dlažba môže hygienickému priestoru výrazne pomôcť alebo naopak, veľmi ho pokaziť. Najvhodnejšia je neutrálna farebnosť a kombinácia zladená k obkladovému materiálu. Najčastejšie sú to osvedčené zemité, jemné sivé a tlmené hnedé farebné tóny. Formát vôbec nemusí byť zhodný s veľkosťou obkladu. Výhodný je napríklad štvorec, ktorý ukladáme na diagonálu. Príčina je známa. V obytnom panelovom dome iba náhodou nájdeme dve steny, ktoré sú na seba presne kolmé…


Typológia rozmerov

Kombi -WC s nádržkou má zvyčajne rozmery 38 až 40 x 68 až 70 cm. Z toho vyplýva aj minimálna šírka miestnosti t. j. 80 cm, optimálne by však mala byť aspoň 95 cm, aby sa v nej dalo inštalovať aj malé umývadlo. Dĺžka miestnosti je minimálne 110 cm, pričom sa dvere musia otvárať smerom von, optimálne však 135 cm. Na umiestnenie konzolového WC s bidetom treba aspoň 130 cm a hĺbku miestnosti aspoň 135 cm. Opäť, aby tam mohlo byť aj umývadielko.

Základné rozmery umývadla sa pohybujú od 45 až 65 x 40 až 60 cm. Dnes sa však vyrábajú umývadlá aj iných rozmerov. Sprchový kút máva rozmery 70 až 90 x 70 až 90 cm. Podobne ako pri umývadlách však môže mať iný tvar i rozmer. Typová obdĺžniková vaňa má šírku 70 až 90 cm a dĺžku 120 až 200 cm, rohová vaňa si vyžaduje pomerne veľký priestor. Má rozmery 100/60 x 150 cm až 180 x 180 cm. Ak chceme prať v kúpeľni, nesmieme zabudnúť na vhodné umiestnenie pračky, ktorá môže mať rôzne rozmery: 40 x 60, 45 x 60, 60 x 40 alebo 60 x 60. Veľkosť kúpeľne sa teda odvíja od rozmerov zariaďovacích predmetov, ktoré chceme v nej umiestniť alebo opačne, pri danej nemeniteľnej dispozícii sa rozhodujeme pre vhodné zariaďovacie predmety.


Výber nábytku

Nábytok v miniatúrnej kúpeľni zbytočne odčerpáva vzácny priestor, preto sa pri zariaďovaní sústredíme iba na nevyhnutné doplnky. Pri veľkolepo riešených kúpeľniach v rodinných domoch môže hygienická miestnosť pôsobiť ako "obývacia" a relaxačná s príslušným vybavením.

Základným nábytkom v kúpeľni je určite skrinka s hygienickými potrebami, so zrkadlom a svietidlom. Ďalej potrebujeme police alebo skrinky na toaletný papier, pracie prášky, aviváže, škroby atď. Ak kúpeľňa zároveň slúži ako práčovňa, oceníme, ak v nej nájde miesto kôš či skrinka na špinavú bielizeň. Ďalej je veľmi dobrým pomocníkom vešiak na vyzlečené šatstvo či na župan a stolička alebo taburet. Ak to priestor dovolí, môžeme v zásuvkovej skrinke v kúpeľni skladovať aj náhradné čisté uteráky. Ďalšie doplnenie nábytkom limituje veľkosť konkrétnej miestnosti.

Čo sa "nosí"

Dnes sa výrazne zlepšila situácia vo výbere moderných dlažieb a obkladov. Trh zareagoval zodpovedne a v ponuke sa vyskytujú výrobky, ktorých cena nie je prehnaná a napriek tomu sú kvalitné a moderné. Veľkoplošné tzv. bezškárové dlažby a obklady dovoľujú riešiť aj menšie plochy bez zbytočného rezania. Namiesto ozdobných bordúr ponúkajú napríklad doplnkové prvky rozličných rozmerov. Vo všeobecnosti prevláda tendencia minimalizovať plochu obkladu a úpravu stien riešiť inak. Veľké kúpeľne v rodinnom dome sa stávajú relaxačnou a oddychovou zónou.

Aby všetkým chutilo...

Ešte donedávna bola kuchyňa centrom života priemernej rodiny. Obývacia izba v podstate slúžila iba "na parádu", neskôr na sledovanie pravidelných seriálov. Úplne nepejoratívne sa v súčasnosti opäť vraciame k tradíciám, overeným generáciami našich predkov. V novej kvalite, zodpovedajúcej moderným požiadavkám na bývanie, znovu objavujeme obytnú kuchyňu a myslíme si, že sme originálne svetoví. Otvorený obytný priestor je trend, ktorý spája tri základné, pre majetnejšie stredné vrstvy pôvodne nezlučiteľné funkcie: varenie, stolovanie a spoločenský život rodiny.

Nie všetci sú naklonení otvorenému mysleniu a otvoreným priestorom. Najmä to neboli autori riešení bytových domov pred tridsiatimi rokmi. Ako zvyčajne, najschodnejšia bude asi stredná cesta. Napríklad vytvoriť dve stavebne alebo interiérovo oddelené miestnosti, ktoré v prípade potreby môžeme spojiť do jednej. Oddelenie je teda vyriešené iba čiastočne pomocou deliacej steny, prípadne sklenených posuvných dverí.

Moderná kuchyňa

Na rozdiel od pôvodnej babičkovskej tvorí dnes kuchyňa úžitkový priestor, ktorý je popretkávaný technikou a technológiami viac ako babičkine obrusy výšivkou. Moderné varenie uľahčuje prácu, skracuje čas a poskytuje výsledky, ktoré sme kedysi ani netušili. Otvorené hranice a myslenie spôsobili prevrat v kulinárskom umení nielen vďaka novým a neznámym druhom potravín a polotovarov, ale najmä technickému pokroku. Staré kuchyne "nevládzu", preto prvoradú úlohu pri riešení novej kuchyne predstavuje zriadenie nových elektrických a zdravotno-technických rozvodov.

Kuchynská linka sa v súčasnosti dá zminimalizovať na exkluzívne laboratórium, čo prináša so sebou pokrokové riešenie aj pre panelákové mini- priestory. Návrh však musí byť na milimeter presný, aby sme mohli využiť každý kúsok plochy.

Zmenšovať jedáleň, na rozdiel od kuchyne, neodporúčame. Raňajšie stolovanie môže prebiehať pri malom kuchynskom stolíku, prípadne pri obľúbenom barovom pulte. Slávnostné rodinné stolovanie alebo podávanie večere pre hostí by sa malo konať v prostredí, ktoré má spoločenskejší charakter. Ak to dovoľujú priestory bytu, jedálenský stôl väčšinou funkčne oddeľuje kuchyňu od obývacej izby. Zariadenie jedálne by preto malo byť tvaroslovne a materiálovo príbuzné so zariadením obidvoch častí priestoru.

Materiály a farby

Väčšina ľudí sa stále mylne domnieva, že masívne drevo je najlepší materiál na každý druh nábytku. V skutočnosti je taký nábytok predovšetkým masívny, čiže opticky ťažký a rozložitý, preto nie je vhodný do bytov, kde rátame s každým centimetrom. Na kuchynské linky so zabudovanými spotrebičmi sa nehodí vôbec. Nielen módny, ale aj veľmi praktický je odľahčený nábytok s použitím kovu, skla a kvalitných plastov. Nedajte sa pomýliť vysokou cenou dovozových kuchynských liniek, rovnako je v nich masívne drevo použité skôr ako ozdobný prvok.

Do interiéru kuchyne sa opäť vrátila farebnosť. Používa sa kombinácia celej farebnej palety s povrchmi od originálnej drevenej dyhy po fólie napodobňujúce drevo ako aj iné ušľachtilé materiály. Pestrosť je dnes dominujúca a dúfajme, že nadlho.

Rozmery podľa typologických zásad

Minimálna plocha kuchyne sa pohybuje okolo 6 až 8 m2, optimálne by sme však potrebovali priestor 12 až 18 m2, najmä ak rátame s umiestnením jedálenského stola v kuchyni.

Hĺbka kuchynskej linky je zvyčajne 60 cm, modernejšie riešenia však mávajú hĺbku 80 až 90 cm, čo zväčšuje veľkosť pracovnej plochy a pohodlie gazdiniek pri varení. Výška pracovnej plochy býva 87 až 90 cm, ale možno ju individuálne meniť, vzhľadom na telesnú výšku užívateľov kuchynskej linky. Dĺžka linky je limitovaná iba priestorovými možnosťami a zariadeniami.

Umývačka riadu býva zabudovaná do linky a jej šírka je zvyčajne 45 až 60 cm. Niektoré gazdinky si zvykli aj na zabudovanú pračku, ktorej šírka býva 60 cm. Kuchynský drez zasahuje do rozmerov linky najmä vtedy, ak je zabudovateľný do rohovej skrinky (90 x 90 až 105 x 105 cm). Varná platňa môže byť plynová alebo elektrická a inštaluje sa do skrinky širokej min. 60 cm. Elektrická rúra máva šírku 60 až 80 cm. Mala by byť umiestnená v takej výške, aby sme si pri vyberaní koláčov neničili chrbticu. Ergonomicky riešená kuchyňa vždy rešpektuje individuálne požiadavky užívateľa.

Nábytok

Základom vybavenia každej kuchyne je správne zostavená kuchynská linka. Spodné skrinky pod pracovnou doskou mávajú hĺbku podľa hĺbky dosky, teda najčastejšie cca 50 cm.

Horné skrinky sú hlboké 30 cm s výškou podľa individuálnych požiadaviek a priestoru v kuchyni. Vysoké skrinky (od podlahy) sa používajú pri zabudovanej chladničke a mrazničke, prípadne pri umiestnení rúry na pečenie v pohodlnej výške. Vysoké potravinové skrine šírky 30 až 60 cm slúžia na uskladnenie suchých potravín a potrebných ingrediencií. Veľmi výhodné je riešenie políc s výsuvným mechanizmom.

Súčasťou kuchyne býva aj barový, teda raňajkový pult a ak je v jednom priestore s jedálňou, tak aj jedálenský stôl pre štyroch až šiestich ľudí. Typové rozmery stola sú 80 x 120 až 180 cm. Výška sa pohybuje v rozmedzí 72 až 78 cm. Počet stoličiek a ich výška sa riadi veľkosťou stola a jeho výškou.

Pokoj a pohoda v rodine i s priateľmi...

Spoločenskú a zároveň najreprezentatívnejšiu časť bytu tvorí obývacia izba, na ktorú sa kladie mimoriadny dôraz. Oprávnene. Zväčša ide o najproblematickejšiu miestnosť z hľadiska zariaďovania. Najmä v malých bytoch nám chýba priestor, vo veľkých obývacích izbách mávame zase pocit, že chýba nábytok. Veľmi často sa výsledok pri jej zariaďovaní blíži sklamaniu. Prečo?

Chceme originalitu, ale nevieme zosúladiť predstavy so skutočnosťou? Naše predstavy sú väčšinou poznačené časopismi, filmami a módnymi trendmi, skutočnosť však býva triezvou realitou. Nemôžeme sa snažiť nájsť to pravé riešenie tak, aby sme boli spokojní nielen my, ale aj susedia a návštevy. To sa nám v skutočnosti nikdy nepodarí.


Malý byt

Ak máme dve deti a vlastníme trojizbový byt s plochou okolo 70 m2, zabudnime na rozložité masívne kožené sedacie zostavy, domáce kiná a televízory na pol steny. Priestor nezväčšíme. S použitím zdravého rozumu a vtipných riešení sa však môžeme pokúsiť vyvolať dojem, že "izba bez nábytku sa nezdala byť taká veľká". Opäť platia všetky známe zásady používania farieb a farebných kombinácií. Vyhýbajme sa tmavým odtieňom teplých farieb a vyberajme si svetlý materiál na nábytok i čalúnenie. Pri výbere uprednostnime modernejší odľahčený dizajn na nožičkách. Nechajme vyznieť jednotlivé steny v plných plochách, nečleňme ich na menšie úseky ani vysokým nábytkom, ani závesmi okolo okien.

Všetky zásady majú svoje výnimky. Ak dáme zelenú originalite a máme odvahu, môžeme si dovoliť farebný experiment. Rodičia a starí rodičia si iste pamätajú z uvoľneného prelomu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia systém maľovky "každá stena inej farby". Návrat etno-štýlu v období jednoduchej elegancie a hi-tech interiérov môže byť príjemným osviežením.


Veľká obývačka

Problém nastáva, keď sa rodina z paneláku presťahuje do rodinného domu a z priestorového minima sa ocitne v obývacej izbe, ktorá má plochu ich bývalého trojizbového bytu (približne 70 m2). Snaha o zaplnenie voľného priestranstva spôsobí zdanlivý nedostatok nábytku a zabudne sa na pôvodný zámer - otvorený priestor.

Spojením kuchyne a obývačky do jednej miestnosti vzniká rovnaký problém. Namiesto toho, že sa tešíme z voľnosti, máme tendenciu ihneď niečo dokupovať. Ak skutočne musíme niečo doplniť, tak si radšej zaobstarajme ďalšiu živú zeleň a obrazy na steny…

Starý nábytok

Často je nám ľúto vyhodiť ešte stále funkčné a pohodlné zariadenie obývacej izby, aj keď je dávno "out" a nudí nás. Existuje jednoduché a navyše pomerne lacné riešenie. Čalúnené prvky môžeme vlastnoručne prečalúniť (alebo to zveríme do rúk odborníkov) alebo si jednoducho ušijeme nové poťahy vo farebnej kombinácii, ktorá nám vyhovuje. Nábytok väčšinou stačí mierne modifikovať. Buď vymeníme dvierka a úchytky alebo kompaktnú stenu rozoberieme na menšie komponenty a rozostavíme po miestnosti. Fantázii sa medze nekladú.

Typológia zariadenia obývacej izby

Aby obývačka mohla spĺňať nároky na ňu kladené, minimálna plocha miestnosti by mala byť najmenej 18 m2. Obmedzenie v opačnom smere nejestvuje. Spoločenské sedenie má byť navrhnuté tak, aby v sedacej zostave našla pohodlné miesto celá rodina. Klasická zostava sedačky má označenie 3+2+1, pričom sa ňou dá riešiť aj núdzové "hosťovské" spanie. Spoločenský (tzv. konferenčný) stolík si vyberieme tak, aby bol pohodlný k sedačke. Jeho výška môže byť od 25 do 65 cm, pričom rozmer a tvar je úplne ľubovoľný. Súčasťou moderných obývacích izieb sa stala aj hi-fi zostava s televízorom (sme obeťami techniky) či domáce kino.

Policová stena sa využíva na knihy, nosiče (platne, CD, DVD, kazety, atď.), pričom počítame aj s určitou rezervou. Zostava v obývačke stačí ako jediný skrinkový nábytok.

Ak treba, riešime v obývacej izbe aj pracovný kút. Väčšinou ide o počítačový stôl, ktorý opticky oddelíme od ostatného priestoru, napr. policami.

Ak sa dá, v obývacej izbe si vytvoríme odpočinkový - relaxačný kút. Niekedy je jej súčasťou aj jedálenská časť s jedálenským stolom a stoličkami, najmä pri otvorenej dispozícii, a to medzi obývačkou a kuchyňou.

Zariaďujeme

Nemusíme sa báť experimentu a aj s menšou zručnosťou si dokážeme vytvoriť originálne riešenie tak, že na nás nábytkové obchody nezarobia ani korunu. Moderné, ale aj praktické riešenie je obývacia izba bez nábytku. Napríklad zmenami výškovej úrovne podlahy sa dá vytvoriť exkluzívny "nenábytkový" obytný priestor s dostatočnou úložnou plochou, ktorá chýba práve v malých bytoch.

 Ani klasická sedacia zostava nemusí byť klasika. Postmodernistické nápady "každý pes, iná ves" nie sú výnimkou a môžu predstavovať príjemné oživenie priestoru. Obývačková stena, tak ako sa používala na konci minulého storočia, dnes stratila svoje opodstatnenie. Zaujímavé riešenie predstavujú vymurované niky a police, potrebné na uskladnenie kníh, nosičov či iných drobností. Má to jednu výhodu a zároveň nevýhodu - stena sa nedá presťahovať.

Dobrú noc a sladké sny...

Odjakživa sa veľký dôraz kládol (a ešte aj dnes kladie) na zariadenie rodičovskej spálne. Možno je načase, aby sa konečne povedalo, čo je a čo nie je v spálni dôležité. Napriek vžitým predstavám sa v spálni má predovšetkým spať.

Oáza pokoja

V dnešnej dobe sú zvyčajne zamestnaní obaja rodičia. Na to, aby v práci podávali zodpovedajúce pracovné výkony, musia byť dobre oddýchnutí a pozitívne naladení. A nielen to. Aby každý z nich dokázal tolerovať partnerove nedostatky a riešiť partnerské i rodičovské konflikty s bravúrou a nadhľadom, okrem iného sa potrebujú dobre vyspať. Ideálnym riešením na zabezpečenie zdravého posilňujúceho spánku pre rodičov sú oddelené spálne. Možno teraz vstávajú vlasy dupkom všetkým zástancom manželského lôžka, ale spýtajte sa psychológov…

Aj keď to mnohým nevyhovuje, zaužívané tradície rátajú so spoločným manželským (partnerským) lôžkom. Miestnosť by mala mať aspoň 12 m2 a kvalitné prirodzené vetranie, pretože v nej spia dvaja ľudia. Z toho takmer 4 m2 zaberá manželská posteľ a ešte je potrebná plocha na nevyhnutný nábytok - nočné a toaletné stolíky, skrine a komody. Nakoniec na pohyb k posteli a z postele ostáva minimum miesta.

Predstavme si, koľkí ľudia chrápu, koľkí v spánku rozprávajú a škrípu zubami, koľkí trpia nespavosťou a potom čítajú, lúštia krížovky či pozerajú televíziu… Jeden má rád čerstvý vzduch, iný teplo pod perinou. Skutočne spokojné spanie na manželskej posteli (priznajme si to otvorene) pozná málokto.

Na rozdiel od ideálnych riešení musíme vychádzať z reality. Napríklad v trojizbovom byte potrebujeme do spálne natlačiť navyše pracovňu s počítačom, detskú postieľku alebo uskladniť sánky, lyže, bicykel... v takomto prípade môžeme ihneď zabudnúť na bielo ružové romantické postele s nebesami, ozdobené volánikmi či "zlatom" zdobené zrkadlové skrine a brokátové tapety. Napriek krutej realite však musíme v spálni aj pomocou interiéru vytvoriť zodpovedajúcu atmosféru intimity, pretože rodičovská spálňa by mala byť oázou pokoja, a to nielen pre rodičov, ale aj pre potomstvo.


Poradie dôležitosti

Spýtajme sa samých seba, čo je pre nás najpodstatnejšie? Väčšina odpovie, že zdravie najbližších a úspešný život detí teraz i v budúcnosti. Tak prečo v prevažnej väčšine bytov je najdôležitejšia obývačka s televízorom, potom zariadenie manželskej spálne a až na konci sa ocitne detská izba?

Z praktického hľadiska odporúčame vyberať na manželskú spálňu (norma - nenorma) najmenší obytný priestor s minimálnym množstvom nábytku, a to aj s rizikom, že si budeme s partnerom "liezť na nervy" dovtedy, kým sa potomstvo neosamostatní. Možností vtipného, lacného a účelného riešenia je nadostač.


Bezdetní partneri

Ak deti už vyleteli z rodinného hniezda, potom máme možnosť vytvoriť si aj v panelákovom byte spomínané ideálne riešenie manželskej spálne. Podstatný je užívateľský komfort, ktorý nielen vo vyššom veku súvisí s blízkosťou hygienického zariadenia a dostatočne širokými komunikačnými priestormi.

Zásady návrhu spálne

Dôležitosť čerstvého vzduchu na spanie je neodškriepiteľná. Pri výbere priestoru pre spálňu nezabudnime na primerané prirodzené vetranie a osvetlenie, t. j. prinajmenšom okno má byť dostatočne veľké. Malý priestor, tma a nedostatočná výmena vzduchu spôsobujú depresie, ale nielen v panelákových bytoch musíme často pristupovať ku kompromisom…

Nerušený spánok je strašne dôležitý. Miestnosť by mala byť v pokojnej zóne bytu, neďaleko hygienických priestorov. Mala by poskytovať možnosť jednému z partnerov pokojne spať, aj keď ten druhý oslavuje s priateľmi v obývacej izbe. Minimálnu zvukovú izoláciu môžeme zabezpečiť napr. deliacou šatníkovou zostavou alebo knižnicovou priečkou.

Psychickú pohodu v spálni môže navodiť aj farebné riešenie interiéru a doplnkov. Malo by byť ladené v tónoch, ktoré navodzujú pokojnú atmosféru. Pri riešení sa treba prikláňať skôr k studeným neagresívnym odtieňom.

Pri kúpe lôžka netreba šetriť na vlastnom zdraví. Tretinu života strávime v posteli (ak spíme 8 hodín denne), a ak sa ráno budíme "dolámaní", niečo nie je v poriadku.

Izba pre našu ratolesť...

Dieťa sa stáva samostatnou osobnosťou v momente, keď po prvý raz povie "nie". Vtedy by už malo mať vlastnú detskú izbu, aby sme mu mohli povedať "choď do svojej izby a porozmýšľaj nad tým, čo si urobil."

Predškolský vek

Zariaďovanie prvej detskej izby prináša rodičom okrem zásahu do finančného rozpočtu aj množstvo potešenia a radosti, napríklad pri hľadaní farebných kombinácií a ideálneho nábytku, ktorý bude nielen zdravý, kvalitný a krásny, ale bude s dieťaťom aj "rásť"- aspoň zopár rokov. Nádherné obdobie prvých detských slov a opatrných krôčikov netrvá dlho, tak si ho treba užiť. Ani sa nenazdáme a vybrané tapety s detskými motívmi sa zmenia na dočmárané a dokmásané kusy… Preto je vhodnejšie tlmiť svoje romantické výlevy a hľadať skôr praktické riešenie na tvorbu pozadia - aby bolo dieťa nielen bezpečné, ale aby mu nikto nezakazoval realizovať sa prvými výtvarnými pokusmi trebárs na nábytku.

Mladší školský vek

Okrem radosti z detskej voľnosti pre malého školáka nastávajú prvé skutočné starosti. Povinnosťou rodiča je čo najviac uľahčiť dieťaťu vstup do sveta, kde sú zodpovednosť, sebestačnosť a tvorivosť podstatnými vlastnosťami každého človeka. Prvým pravidlom je nábytok, kde sa budúci vedec (lekár, prezident…) bude učiť v tom lepšom prípade s radosťou, ale predovšetkým v zdravej polohe a so "zdravým odporom" k plneniu školských povinností.

Puberta

Ťažké obdobie, ktoré u niektorých jedincov pretrváva až do vysokého veku. Rodič sa musí naučiť s láskou povedať "nie" a tolerovať osobnosť nástupcu v rodine, nech už bola pôvodná výchova akokoľvek zmysluplná. Nábytok vhodný pre mladší školský vek stratil opodstatnenie - ani nie rozmermi a kvalitou, skôr estetickými hodnotami pre kreatívneho, skoro dospelého človeka. Potrebná je dispozícia charakteru obývacej izby, spojená s miestom na spanie, pracovňou, telocvičňou, atď. Nastáva čas, keď želania mladého človeka môžeme plniť s podmienkou "urob si sám". Čarovné kreácie vytvárané s mladistvou invenciou (napríklad zo starého kancelárskeho nábytku) nie sú výnimkou, skôr odporúčaným riešením, pretože študentský nábytok v obchodnej sieti je prepracovaný, zväčša kvalitný, moderný a praktický, ale vôbec nie jedinečný.

Nájdi si vlastný byt

Ak máme smolu (a väčšinou to tak býva), potomci nám aj po ukončení školskej dochádzky ostávajú visieť na krku, a to niekedy aj s manželkou alebo s dieťaťom bez otca. Už vysokoškolák by mohol mať vlastný byt a on sám by bol rád, keby to bolo možné. Nové byty nie sú lacné a podnájom tiež nie. Napriek tomu s troškou snahy a finančnou podporou príbuzných sa môže dospelé dieťa osamostatniť skôr.

Tým, ktorým sa to nepodarí, ostáva jediná možnosť - realizovať overený model rodiny fungujúci v našich končinách už stáročia, t. j. viacgeneračný byt. Z hľadiska sociologického a psychologického je to model pozitívny. Pripomína známu rozprávku o troch grošoch. Drobná poznámka pre rodičov: dominantné postavenie v rodine získavajú deti až vtedy, keď prevezmú kompletnú zodpovednosť za chod domácnosti. Finančnú aj organizačnú.

Zásady návrhu detskej izby

Napriek tomu, že dieťa potrebuje dostatočne veľkú izbu, nesnažme sa mu vnútiť obývačku, ak po nej netúži. Najmä mladšie deti inklinujú k menším priestorom, kde dokážu mať prehľad o svojich veciach, nemusia veľa upratovať a majú pocit bezpečia.

Pre dieťa, pre ktoré je jeho priestor spálňou aj pracovňou, potrebujeme dostatočne veľa svetla a čerstvého vzduchu. Nábytok by mal byť variabilný. Dieťa rastie a jeho priestorové nároky sa menia. Rovnako sa menia činnosti, ktorými sa zaoberá.

Bezpečnosť je jednou z požiadaviek najmä v mladšom veku. Kvalitné materiály a nábytkové kusy by pri malých deťoch nemali mať ostré hrany a sklené plochy. V obľube sú poschodové postele, a to nielen medzi rodičmi. Vyberme takú, kde je možnosť pádu z výšky minimalizovaná.

Pri rozhodovaní sa o farebnosti detskej izby nevnucujme väčším deťom náš vkus. Nechajme im možnosť voľby a tvorivých zásahov. Spolupráca pri zariaďovaní vlastnej izby vytvorí iný vzťah dieťaťa ku konkrétnemu priestoru, nábytku i doplnkom.

Pracujeme doma...

Súčasný kapitalizmus, snažiaci sa presadiť v našich končinách, spôsobil akútnu potrebu realizovať sa pracovne aj doma. Niekto chce, niekto musí... Pracovné miesto v domácnosti vždy spôsobí obmedzenia, s ktorými sa v pôvodnom stavebnom zámere nerátalo.


Umiestnenie pracovne

Prvou otázkou je rozhodnutie, kde pracovňu umiestniť v dispozícii bytu tak, aby sa dve a viac funkcií v miestnosti navzájom nevyrušovali. To znamená, že potrebujeme dostatočný pokoj na prácu, ale aj čo najmenšie obmedzenia pre ostatných členov rodiny počas ich bežných domácich činností.

Umiestnenie v spálni je podmienené dvoma faktormi. Pracovať možno iba cez deň, aby sme v noci nerušili spánok spolubývajúceho, a pracovisko musí byť nestránkové (to znamená bez obchodných partnerov, spolupracovníkov a klientov), aby sa cudzí ľudia nemotali po intímnych priestoroch nášho bytu.

Vhodné miesto je v obývacej izbe. Jeho jediným obmedzením je spoločenský život rodiny. Problém sa dá vyriešiť deliacou stenou, priečkou, vytvorenou knižnicou, posuvnou zástenou alebo inak "pracovisko" oddeliť.

Ak je kuchyňa dostatočne veľká, môžeme pracovať aj v tomto priestore. Neodporúča sa používať na prácu jedálenský stôl, pretože prilepené zvyšky jedla naozaj nepôsobia esteticky na predkladaných projektoch. A to ani z oblasti gastronómie.

Ak máme dostatočne širokú chodbu alebo dostatočne veľkú halu, môžeme pracovný kút zriadiť v tomto priestore. Vtipným riešením a zďaleka nie ojedinelým, je vytvoriť pracovné miesto vo vstavanej skrini. Jednou z výhod je, že pracovný neporiadok môžeme okamžite schovať za dvere. Podmienku na takéto riešenie predstavuje dostatok svetla (aspoň umelého) a možnosť vetrania.


Zariadenie pracoviska

Podľa druhu práce, ktorú chceme vykonávať, sa vytvára priestor a technické zariadenie pracovne. Malá dielnička má iné nároky ako pracovisko programátora alebo finančného poradcu. Každé pracovné miesto v domácnosti však potrebuje doriešiť elektrické rozvody, prípadne telefón, vykurovanie a odvetranie.

V malých bytoch, ktoré majú balkón alebo lodžiu, sa najčastejšie umiestňujú aditívne pracovné priestory práve tam, pretože ostatné miestnosti sú využité zväčša do posledného milimetra. Prispôsobiť exteriérový priestor na celodenné využitie je však otázkou vážnejších stavebných úprav. Podľa stavebného zákona sa na takéto prestavby vzťahuje ohlasovacia povinnosť, ak nezasahujeme do statiky nosných prvkov nad ich únosnosť. Profesionálne však treba vypracovať projekt na stavebné povolenie, pretože sa mení účel využitia priestoru a je tu tiež zásah do vzhľadu budovy zasklením balkóna alebo lodžie. Na tejto požiadavke nič nemení ani fakt, že ste vlastníkom bytu. Vyžiadať si stanovisko odborníka k zamýšľanej realizácii je povinnosťou každého stavebníka.

Samostatnou kapitolou pri zriaďovaní "pracovne v papučiach" sú podnikateľské činnosti, ktoré sa v bytoch a nebytových priestoroch bytových domov (bývalé práčovne, pivnice, kočikárne a podobne) môžu "prevádzkovať" iba so špeciálnym povolením a so súhlasom susedov. Podnikanie môže byť prínosom pre celý dom, napríklad finančným, ale tiež sa môže stať neriešiteľnou katastrofou, ktorej dohry sa často ocitnú pred súdom.

Zásady riešenia

Pri rozhodovaní o vhodnom umiestnení pracovne v dispozičnom riešení bytu treba veľmi zodpovedne zvážiť dopad domáceho pracoviska na rodinný život. Ako všetko, čo sa odohráva medzi štyrmi stenami domácnosti, potrebuje aj pracovňa veľa tolerancie a kompromisov od jednotlivých obyvateľov bytu.

Pracovný stôl si vyberieme podľa druhu práce aj s "obslužným priestorom", a to dostatočne veľkým a pohodlným. Nesmieme zabudnúť na osvetlenie (prirodzené aj umelé) a nevyhnutné elektroinštalácie.

Pracovná stolička má byť prispôsobiteľná výške pracujúceho človeka (dospelého, ale aj dieťaťa). Mnohí využívajú na prácu klasickú jedálenskú zostavu. Najmä deti potom získavajú zlé pracovné návyky - napríklad sa hrbia.

Aktuálne potrebné počítačové pracoviská v domácnosti by mali mať možnosť prispôsobiť sa požiadavkám každého člena rodiny. Aspoň dovtedy, kým nebudú mať všetci svoj vlastný osobný počítač.

Pracovňa v byte, samozrejme, nemusí znamenať iba pracovný stôl s počítačom. Domáci majster potrebuje iný priestor, kde by sa mohol realizovať so svojimi vrtákmi a pílkami. Alebo ten, kto zbiera známky, či chová exotické zvieratá v teráriách, bude mať na svoje hobby opäť iné priestorové požiadavky.

Ukladáme a skladujeme...

Ten, kto prvý vymyslel dispozíciu bytu bez skladovacích priestorov, by mal do konca života existovať vo svojom výtvore. Odkladacie priestory sú jednoducho nevyhnutné. Skladujeme sezónne ošatenie a obuv, stravu, športové potreby, pracovné a školské propriety. Často sú to aj zbytočnosti, ktoré nechceme vyhadzovať, jednoducho sa ich nedokážeme vzdať.

V starších bytoch sa vyskytujú nielen pivnice, ale aj komory, šatníky, vstavané skrine a iné stavebne určené priestory na rozličné druhy skladovania. Modernejšie dispozície bytov tieto priestory buď nemajú alebo sú podstatne obmedzené. Česť výnimkám, ak ide o veľkolepé riešenia v rodinných domoch.

Tendencia hromadiť veci v človečenstve pretrváva už odpradávna a nejde len o staršie generácie ľudí, ktorí poznali nedostatok a hrôzy vojny… Moderná domácnosť inklinuje k predzásobeniu z praktického dôvodu - stačí nakupovať raz za mesiac. Nehovoriac o neustále sa meniacej móde, ktorá spôsobuje "praskanie" šatníkov a úspešné predvianočné dobročinné zbierky obnoseného šatstva.

Potrebujeme miesto

Toto slovné spojenie privádza mnohých do zúfalstva, najmä mužov bez technickej šikovnosti. Naopak, vyriešenie tohto problému môže byť radosťou pre zručného domáceho majstra. Vytvoriť nový odkladací priestor v najnečakanejších zákutiach bytu tak, aby neprekážal, bol praktický, ľahko prístupný a dostatočne priestranný, je doslova umenie. Znížené podhľady v chodbách, balkónové novotvary, nadstavované kuchynské linky - takto rôzne sa dá problém riešiť.

Zaujímavým riešením môže byť spojenie príjemného s užitočným - napríklad zvýšenie podlahy pomocou oceľovej alebo drevenej konštrukcie vytvorí estetický interiérový stupienok, ktorého útroby môžu ukryť všetko, čo sme nemali kam uložiť. Pivnica v byte nemusí byť iba neuskutočniteľným želaním…

Hľadáme riešenia

Nebojme sa využiť každý voľný priestor, ale tak, aby výsledný efekt bol v medziach zdravého rozumu. Netradičné riešenia nie sú na škodu, skôr prínosom. Asi hlavnou zásadou pri tvorbe dodatočných priestorov na skladovanie je snažiť sa spojiť príjemné s užitočným.

Zrkadliaci efekt vie pomôcť najmä malým priestorom. Ak zúžime priechodnosť komunikácie kvôli vytvoreniu skladovacieho priestoru, použime zrkadlo aspoň na jej optické rozšírenie. Kredenc po starej mame mal taktiež malý trik - zrkadlo na vnútornej zadnej stene vytváralo dojem, že je v ňom dvojnásobné množstvo krištáľu. Odkladacie skrinky so zrkadlovými dvierkami v panelákovej mini kúpeľni spôsobia dojem väčšieho priestoru, napriek tomu, že opak je pravdou.

Nutnosť skladovať vyplýva aj z úlohy zodpovedne pristupovať k veciam, ktoré si uloženie zaslúžia. Treba si však uvedomiť skutočnosť, že hromadenie zásob čohokoľvek nepôsobí pozitívne nielen na naše duševné rozpoloženie, ale ani na veľkosť voľného priestoru, ktorý máme k dispozícii.

Nové alebo rekonštruované bývanie

Zariaďovať nový byt by malo byť hračkou, no v skutočnosti to tak nie je. Vo väčšine prípadov sa nový byt v novom bytovom dome stále podobá na pôvodné panelákové, v niektorých prípadoch to môže byť dokonca ešte horšie, aj keď sa spojila obývačka s kuchyňou a jedálňou a aj hygienické priestory sú priestorovo komfortnejšie, niekde dokonca pribudlo hosťovské WC a samostatný šatník.

Často sa, žiaľ, ešte stále stretávame s nekvalitným zhotovením stavby. Rovnako dokončenie zabudovaného interiérového nábytku v tzv. "štandarde" nebýva celkom v poriadku, mnohí si radšej doplatia za "nadštandardné" materiály. Výnimkou dispozičného riešenia bývajú byty na poslednom podlaží, ktoré sú však finančne dosť náročné, najmä vďaka veľkej ploche a vysokým nákladom pri kúpe.

Odhliadnuc od krajností si každý z nás vytvára svoj domov na vlastný obraz. Pomocnú ruku nám môžu podať odborné publikácie, zaoberajúce sa riešením interiéru, alebo príklady navrhovaných bytov uverejňované v časopisoch. Drobnou chybou je fakt, že priveľa bytov na Slovensku je súčasťou bývalej komplexnej bytovej výstavby, ktorej základným ukazovateľom nebol komfort bývania, ale ekonomika stavby. Dispozičné riešenia sú zastaralé, plochy poddimenzované, materiály na hranici životnosti… Napriek tomu je možné s istou dávkou zdravého sedliackeho rozumu pretvoriť aj ten najmenší byt na bývanie, ktoré v konkurencii minimálne európskeho štandardu obstojí. A vďaka (povestnej) slovenskej šikovnosti a sebestačnosti dokonca s nákladmi, ktoré unesie aj rovnako povestná priemerná slovenská peňaženka.

Aby sme neboli nespravodliví. Časť bytov aj v starších bytových domoch je napriek dožívajúcej kvalite dispozične navrhnutá architektmi tak, že na okresaných pôdorysoch poskytujú užívateľom minimalizované, ale napriek tomu funkčné bývanie. Aj dnes sa dajú vytvárať z panelákových experimentov nenáročnými zásahmi nielen moderné otvorené dispozície, ale aj iné vtipné a objavné minimalistické riešenia.